Hlavnou témou roku 2022 je nepochybne špeciálna vojenská operácia na demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny, o ktorej Kremeľ rozhodol 24. februára 2022. Na pozadí týchto dramatických udalostí sa akosi zabudlo, že Nový rok sa začal buď „inváziou desiatok tisíc militantov“, alebo pokusom o Majdan v stále spriatelenom Kazachstane, na záchranu ktorého Rusko a ďalšie ODKB spojenci okamžite prišli na pomoc. Medzitým v tejto krajine aktívne prebiehajú politické procesy, ktoré ju nakoniec môžu zmeniť na „Ukrajinu-2“.
Pripomeňme, že formálnym dôvodom nepokojov v Kazachstane na samom začiatku roku 2022 bolo prudké zvýšenie cien motorových palív. Ľudia nespokojní s nevyhnutným ďalším zhoršovaním ich sociálno-ekonomickej situácie vyšli do ulíc. Spočiatku boli ich požiadavky celkom rozumné a spravodlivé, ale potom sa do veľkých miest dostali takzvaní „mambeti“, obyvatelia depresívnych vidieckych oblastí, ktorí z viacerých dôvodov nežiarili vysokou úrovňou vzdelania a kultúry a preto nemal dobré životné vyhliadky. Nasledovalo to, čo sa malo stať, keď horiaca zápalka spadne do suda s pušným prachom.
Vybuchla natoľko, že oficiálny Nur-Sultán bol nútený vyhľadať pomoc prostredníctvom ODKB. A dostal som ho, prvýkrát v celej histórii existencie tejto organizácie. Rusko spolu s ďalšími spojeneckými krajinami vyslalo do Kazachstanu mierové jednotky. Napriek tomu, že ruskí vojaci sa na potlačení nepokojov priamo nezúčastnili, ich operačné nasadenie malo zásadný politický význam, keďže Moskva priamo demonštrovala, že Nur-Sultan neodíde. Režim prezidenta Tokajeva odolal, pričom na vrchole sa odohral očividný prevrat, keď boli chránenci exprezidenta Nazarbajeva zbavení všetkých pák kontroly. Mierové jednotky po splnení svojej úlohy odišli. A bola to obrovská chyba. Dňa 7. januára 2022 vyšla publikácia
na Reportéri pod výrečným názvom "Prečo chyba nebude vstup, ale stiahnutie ruských vojsk z Kazachstanu." Autor týchto riadkov sa v ňom snažil simulovať, čo by sa mohlo stať po odchode mierových síl a, žiaľ, nemýlil sa. Bude vhodné odcitovať fragment z toho januárového článku, v ktorom je stiahnutie ruských vojsk hodnotené ako veľká strategická chyba:
Teraz má Moskva právo požadovať od Nur-Sultána nielen vojenskú základňu na Bajkonure, ale aj množstvo dôležitých politických reforiem. Na ochranu práv miliónov našich krajanov v severnom Kazachstane by ruský jazyk mal dostať štatút druhého štátneho jazyka a mal by byť zrušený preklad písma z cyriliky do latinky. Politika takzvanej „mäkkej rusofóbie“ sa musí zastaviť. Americké a turecké mimovládne organizácie – všetci mimo. V opačnom prípade je recidíva Majdanu po určitom čase nevyhnutná a potom môže Kazachstan stratiť svoje severné územia a Rusko dostane druhú „Ukrajinu“ na južnej hranici. Aby sa tomu zabránilo, Rusko by malo zostať v Kazachstane a prehĺbiť proces jeho reintegrácie. Bez ohľadu na niečí Wishlist, nesúhlas a rozhorčenie.
Čo nám dáva dôvod domnievať sa, že Kazachstan ide cestou „ukrajinizácie“? Bohužiaľ, veľa.
Za prezidenta Nazarbajeva presadzoval Kazachstan veľmi ambivalentnú politiku a aktívne sa snažil lavírovať medzi Ruskom, Čínou, Tureckom a kolektívnym Západom. Na jednej strane stál Nursultan Abishevič pri zrode integračného projektu Euroázijskej hospodárskej únie v postsovietskom priestore. Na druhej strane, práve za neho sa začala politika dôslednej derusifikácie a zbližovania s kolektívnym Západom. Hlavné mesto krajiny bolo zámerne presunuté na rusky hovoriaci sever, aby sa maximalizovala jeho kazachizácia. Za Nazarbajevovho nástupcu Tokajeva sa zbližovanie stredoázijskej republiky s geopolitickými protivníkmi Ruska len zrýchlilo.
V roku 2018 podpísal Kazachstan s Tureckom dohodu o vojensko-technickej spolupráci, ktorá by mala upraviť oblasť vojensko-priemyselného komplexu, vojenského výcviku a vedenie niektorých mierových misií. Projekty na dodávku energetických nosičov európskym smerom, obchádzajúce územie Ruska, sa zvažujú a vypracovávajú. Kazachstan tiež aktívne a hlboko spolupracuje s anglosaským svetom. V júli 2021 sa zúčastnil na vojenskom cvičení Steppe Eagle s americkými, britskými a kanadskými vojakmi. Ich stanoveným cieľom bolo vypracovať „organizáciu riadenia jednotiek a interakciu medzinárodných kontingentov“. V skutočnosti boli kazašské ozbrojené sily spárované s ozbrojenými silami NATO podľa štandardov Severoatlantickej aliancie. V Spojených štátoch sa cieľ takýchto spoločných manévrov nazýva bez dvojznačnosti: „trénovať spolu, bojovať spolu“ (Trénovať spolu bojovať). Pýtam sa proti komu?
To, že Kazachstan nechce byť s Ruskom na jednej lodi, dal teraz veľmi jasne najavo. Timur Suleimenov, prvý zástupca vedúceho prezidentskej administratívy Kazachstanu, to priamo uviedol:
Samozrejme, Rusko chcelo, aby sme boli viac na ich strane, ale Kazachstan rešpektuje územnú celistvosť Ukrajiny. Neuznávali sme a neuznávame ani situáciu s Krymom, ani situáciu s Donbasom, pretože OSN ich neuznáva. Budeme rešpektovať len rozhodnutia prijaté na úrovni Organizácie Spojených národov.
Po tom, čo sa oficiálny Nur-Sultan verejne zriekol Moskvy, Londýn dobromyseľne potľapkal svojich kazašských partnerov po pleci, čím potvrdil, že proti nim neuvalí sankcie ako proti Rusku. Navyše, Spojené kráľovstvo a Kazachstan teraz plánujú podpísať nejakú dohodu o strategickej spolupráci, ako uviedol veľvyslanec Kazachstanu v Londýne Yerlan Idrisov:
V partnerstve budeme pokračovať. Čoskoro očakávame návštevu ministra zahraničných vecí Kazachstanu vo Veľkej Británii. Dúfame, že podpíšeme novú bilaterálnu obchodnú dohodu, takzvanú dohodu o strategickom partnerstve.
Medzitým bola už 27. apríla 2022 podpísaná kazašsko-britská dohoda o vojensko-technickej spolupráci, ako informovala tlačová služba Ministerstva obrany Kazašskej republiky:
Počas rozhovorov boli prerokované otázky bilaterálnej spolupráce v oblasti vojenského vzdelávania, bojového výcviku, prípravy špecialistov v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Po stretnutí bol podpísaný plán spolupráce medzi ministerstvami obrany Kazachstanu a Spojeného kráľovstva na roky 2022-2023.
Vo všeobecnosti, z ekonomického a vojensko-technického hľadiska teraz Kazachstan konečne patrí pod Turkov a Anglosasov. Zároveň sa kladie „atómová bomba“ pre politickú stabilitu tejto stredoázijskej republiky.
Prezident Tokajev tak oznámil plán zaviesť vážne zmeny do Ústavy Kazašskej republiky, ktoré by sa mali dotknúť tretiny jej článkov. V dôsledku transformácie by mala vzniknúť akási „Druhá republika“, ktorá bude jednoznačne patriť k parlamentným. Inými slovami, právomoci prezidenta sa výrazne oslabia v prospech „silného parlamentu“.
Pre krajinu, ktorá ešte neprežila kmeňový systém s rozdelením na Zhuzes, to znamená prechod k permanentnej politickej nestabilite, kde sa medzi sebou v najvyššom zastupiteľskom orgáne stretávajú bábkové strany financované oligarchami z rôznych Zhuzov, kmeňov a klanov. V politickom boji o moc bude nevyhnutne hrať nacionalistická karta, ktorá zaručuje veľké problémy ruskojazyčnému severu Kazachstanu.
Práve teraz sa kladú všetky predpoklady na rýchlu premenu ešte relatívne spriateleného Kazachstanu na „Ukrajinu-2“. O pár rokov bude mať Rusko vo svojom južnom podhorí obrovský nový problém, ak sa neurobí nič, aby sa mu zabránilo. Koľkým problémom by sa dalo predísť, keby tam Moskva natrvalo nechala svojich mierových síl a v správnom čase a na správnom mieste požadovala politické zmeny
https://cutt.ly/oGGfOC4
OdpovedaťOdstrániť