Stretnutie Washington´s boys s Peterburg´s molodcami

My a všetci chlapci z ulice sme sa v mladosti hrali a žili v pouličných gangoch, ktoré boli v každej dedine, v každom meste, v každej krajine, bez ohľadu na režim, ktorí raz jedni nazývali demokratickým,  raz iní diktátorským. Nás sa tieto režimy netýkali.

Žili sme ako chlapci z Pavlovskej ulice a v druhej časti mesta žili iní chlapci ako Timur a jeho družina. Občas sme na seba narazili, pobili sa a potom prediskutovali rozdelenie revírov.

Mierovými prostriedkami sme si dohadovali, ktoré ulice komu pripadnú a čo v nich bude komu patriť. Diskutovali sme s otvorenosťou a rešpektom voči svojím protivníkom, pričom sme bežne používali slang pouličných gangov.

Rodičia i dospelí, ktorým nejakú v slangu zašifrovanú správu priniesol žalobník z tábora protivníkov, sa nič nedozvedeli. Preto sa bez problémov konala Gombíková vojna a ľudia v dedine sa o nej dozvedeli, až keď riešili dôsledky. Vážime si Gender Equality a s radosťou pripomíname, že v takýchto skupinách boli aj dievčatá, ktoré prišívali gombíky a ošetrovali rany po bitkách.

Niektoré z nich sa chceli aspoň výrazmi vyrovnať obdivovaným silákom z ulice a používali neženský slovník pripomínajúci krčmára Palivca. Všetci ho poznáme z Dobrého vojaka Švejka ako za každou druhou vetou hovoril: "Jebe´n Ti dušu!"

Hravosť z detstva mužom a ženám zostala aj v dospelosti. 

Grupujú sa v politických gangoch, v armáde, v diplomatických službách a v rôznych spolkoch ako sú OSN, NATO, EÚ a pod. a hrajú svoje Game hry. Ich zvyky z detstva často robia problémy lídrom spolkov, keď občas povedia: "Jebať na Európsku úniu!"

Vodcovia národov, mnohí generáli, ministerky zahraničných vecí v spomínaných gangoch sa celý život bavia na úkor všetkých mierumilovných ľudí, ktorí sa dôsledky ich zábavy nikdy nedozvedia, lebo v okamihu smrti im to bude jedno.

Sú to pekné hry a všetci sa radi na ne pozeráme, žiaľ len dovtedy, kým nemusíme za ne platiť svojimi životmi alebo životmi svojich blízkych.

Tu sa hry z detstva od hier dospelých líšia.

Odrezané gombíky nahradili životy ľudí, ktorí sa na hrách vôbec nechceli zúčastniť.

A ešte v jednom sa líšia. V detstve sme prišli o svoje gombíky. Súčasní game makeri však svoje životy dôkladne chránia a obetujú životy nás ostatných.

Len v románoch si dôsledky nesú autori výrokov ako Palivec, keď dostal 20 rokov za velezradu naplnenú výrokom: "Obraz cisára pána stále osierali muchy, tak som ho dal do depozitu!"

Vzájomné stretnutia dospelých, ktorí hrajú hry s našimi životmi pripomínajú ich hry z detstva len v získaných skúsenostiach, ktoré im priniesol život.

Prostriedky a ciele zostávajú rovnaké. Prekabátiť, prekonať, obtiahnuť svojich protivníkov a vyhrať pre pocit prevahy nad inými a pre ich čudné endorfíny plynúce z pocitu, že môžu gniaviť ľudské bytosti.

Aby ste mali predstavu ako také games prebiehajú prinášame vám názorný príklad stretnutia  Washington´s boys s Peterburg´s molodcami.

Čierny princ prezývaný Barack Obama hovorí: "Stretli sme sa, lebo Červený buldog prezývaný Vladimír Putin tlačí na chlapcov z Ukrajinskej ulice, aby nás nepúšťali do revíru, ale my tam musíme ísť.

Sme v sračkách, lebo nemáme z čoho vyrábať zbrane. Všetky suroviny sa nám minuli a už aj naftu kopeme z bridlice a nepumpujeme ako Putin.

Potrebujeme vybrakovať Ukrajinskú ulicu, aby sme prežili a okrem toho, keď získame Ukrajinskú ulicu, budeme bližšie k Sibírskej, o ktorej naša drahá Madeleine povedala, že musí patriť všetkým. Nielen Rusom."

Červený buldog prezývaný Vladimír Putin: "Nedovolíme vám obsadiť Ukrajinskú ulicu, lebo už vám neveríme.

Za Borisa Jeľcina ste nás podrazili a vaše predstavy, že budete mať celé mesto, nás oprávnene znepokojujú. Túto ilúziu si raz a navždy vyhoďte z hlavy.

Kecali ste o Balkánskej štvrti a už ju z Kosova celú kontrolujete vy, aj s gangom z Bruselskej ulice."

Obama: "Chcem pripomenúť Putinovi, že na zaistenie Čierneho rybníka sme už poslali zopár vojnových lodí, aby boli pripravené obsadiť Sevastopolskú a Odeskú štvrť."

Putin: "Všimli sme si, že zatiaľ, čo my máme starosti s rytierskym turnajom v Soči, vy ste využili situáciu a navozili ste meče a štíty nielen do Čierneho rybníka, ale aj na Ukrajinu.

My už nemôžeme ďalej ustúpiť a budeme brániť naše ulice všetkými prostriedkami.

To si neurobil dobre, Barack. Kde je rytierska česť? Už ste takto posrali rytiersky turnaj pred rokmi Pekingu, keď ste nás chceli biť v Gruzínskej ulici a my sme pre záchranu hodili otrávenú kravatu tomu vášmu spojencovi. Skoro sa s ňou zadrhol.

Ale, aby som nezdržiaval. Neveríme vám a Ukrajinskú ulicu nepustíme."

Tak sa predbežné rokovanie o rozdelení sveta skončilo.

Závery sa potom v diplomatickom jazyku predložia v komuniké novinárom a tí informácie sprostredkujú obyvateľom a nám, ktorí sme do ich hry zapojili svoje deti, ženy a životy na krásnej zemi.

V novinách potom vytlačia článok, z ktorého vyberáme:

"Putin vyhlásil, že summit nebol o Ukrajine, ale hovorilo sa o projekte Východného partnerstva. Rusko vraj nie je proti nemu, chce však vedieť, čo to preň znamená po ekonomickej stránke. Zároveň zopakoval návrh z minulosti o zóne voľného obchodu medzi Európskou a Euroázijskou úniou.

"Obe strany sa určite musia rozprávať o Ukrajine,“ pripomenul ešte pred summitom v Mníchove Ulrich Speck z Carnegieho nadácie. Ukrajina je jednou z hlavných príčin súčasného napätia medzi Bruselom a Moskvou a akútnym nebezpečenstvom pre medzinárodný mier."

"Je dôležité, aby si v osobnom dialógu vyjasnili, aké sú ich pozície. Zemepisná realita Ukrajiny je taká, že susedí s Ruskom aj s EÚ. Je potrebné, aby debata existovala, hoci by sa zhodli len na tom, že sa nezhodnú,“ povedal Speck.

A hry pokračujú. Všetci vidíme zo správ z Majdanu, že sa nezhodli a chystajú sa obetovať životy obyvateľov Ukrajiny, naše životy, našu prírodu, naše prostredie a hoci aj celý svet.

Ich bezohľadné predstavy pritom vychádzajú z mylného predpokladu, že Washingtonská ulica a Bruselská zostanú nedotknuté. Oni sa budú v pohode pozerať a kúpať.

Veria v šancu na výhru bez straty všetkých gombíkov a čo je ešte horšie, veria, že tie najkrajšie gombíky schované v zastrčenej Izraelskej uličke im zostanú na upratanie ulíc po Veľkej bitke.

Tu sa hry končia a začína tragédia pre ľudstvo a pre život na zemi.