Príspevok Telgártu k Jom haŠoa

Motto: "Keď zachrániš jeden život, zachrániš svet." Talmud

V dedinách a mestách Slovenska si pripomenuli Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Nemohli sme vynechať Telgárt. Spomíname, popíjame a konštatujeme.

Od nepamäti si ľudia na uctenie i zneuctenie živých a mŕtvych vytvárali zoznamy pre žijúcich i ešte nenarodených potomkov, aby im pripomenuli činy veľkých mužov a veľkých žien histórie.

Pripomenutie mŕtvych alebo sláva živých slávnych ľudí má dať vzor žijúcim ako sa dostať do takého zoznamu, aby na vás ľudia nikdy nezabudli alebo slúži ako mučiaci nástroj pre rodičov, ktorí nikdy nič nedosiahli a v potomkoch vidia realizáciu svojich ambícií.

S obľubou takí rodičia hovoria: "...keď sa nebudeš učiť, trénovať, cvičiť a budeš lenivá, klamať, hrať sa na počítači..., nikdy z teba nebude...".

A tu si môžete dosadiť, po čom ste túžili a snívali vy alebo vaši rodičia v mladosti, aby ste sa stali v dospelosti. Nicolo Paganini, Christian Barnard, Roger Federer, Vincent van Gogh, Fred Astaire apod.

Všimli sme si, že ľuďmi so zoznamami zneuctených v dejinách, dospelí deti strašia: "Keď sa budeš takto správať, vyrastie z teba Al Capone, Messalina, bostonský škrtič, Róbert Fico,  ... a pod.

Deťom je to úplne jedno. Majú svoje sny a predstavy o tom, ako sa budú premávať na koni po prérii, spravodlivo trestať susedovho maznáčika, lietať v obleku Supermana atď..

Vidíme, že ste pochopili, čo vám chceme povedať a spomenuli ste si na poslancov slovenského parlamentu. Preto zostaneme len pri konštatovaní, že mnohí dospelí rozumovo zostali na úrovni 7 ročných detí, napriek tomu rozhodujú o našich životoch.

Vrátime sa k zoznamom ľudí, ktoré slúžia na to, aby si ich všetci pamätali a pokiaľ ešte žijú a aby ich oslavovali.

Tu hneď vidíme, že v zásade existujú zoznamy mŕtvych ľudí a živých ľudí. Tie rozdeľujeme na tých, čo sa do zoznamu dostali vďaka tomu, že jednoducho zomreli a na zoznamy tých, čo vykonali nejaký slávny čin, či už v dobrom slova zmysle alebo v tom horšom. Detailmi sa nebudeme zaoberať. Sú to jednoducho zoznamy slávnych ľudí.

Najčastejšie zoznamy mŕtvych ľudí sú: rodinné albumy, rodokmene, cintoríny a náhrobky, pamätníky, siene slávy, mauzoleá, pyramídy až po svätých, zbožtených na nebesiach.

Vidíme, že podľa množstva peňazí potomkov, nadácií a Vatikánu, ktoré mali k dispozícii alebo vymámili od ostatných žijúcich, je veľkosť slávy mŕtvych, tzv. nesmrteľnosť.

Miliardy a milióny tých, čo nemajú ani hrob, ani meno, ani ich nikto nezbožtil po smrti len preto, lebo ich potomkovia neprinútili ostatných, aby im dali peniaze na túto bohumilú činnosť, sa do zoznamov nedostali a nikdy nedostanú. Sú to obete zemetrasení, hladomorov, potôp, vojen a iných katastrof.

Poznáme však výnimku u tých, ktorých potomkovia šikovne vyťahujú peniaze na túto činnosť od nadácií alebo od vlád krajín, ktoré prehrali vojny. Za tieto peniaze potom organizujú čítačky mŕtvych.

Najväčší zoznam mŕtvych, čo nič nevykonali len to, že žili a zomreli, je známy ako Yad Vashem, kde je až 3,5 milióna mien.

Sú aj iné veľké zoznamy ako Pomník pri Stalingrade, Stena vo Washigtone, Slavín v Bratislave až po menšie a menšie zoznamy padlých v mestečkách a dedinách, ktorí však aspoň niečo vykonali pre vlasť, predtým než zomreli.

Z celosvetovej praxe je zrejmé, že mŕtvi Židia sú cennejší ako mŕtvi Kambodžania, Rusi, Afričania. My sme o tom písali a nebudeme to rozmazávať. Ich potomkovia šikovnejšie doja ostatných, aby urobili slávu svojím predkom.

K zoznamom slávnych, čo niečo vykonali, len krátko.

Existuje neprehľadné množstvo takýchto zoznamov v každom odvetví ľudskej činnosti. Pre ich kategorizáciu by sme potrebovali dizertačnú prácu a k ničomu by sme nedospeli. Je to kvôli rôznym pohľadom na to, kto do ktorých zoznamov patrí a kto patrí do iného zoznamu. To by boli ďalšie dizertačné práce.

Uvedieme pár príkladov.

Všeobecne sú známe zoznamy vojnových zločincov, imperátorov a národných hrdinov, umelcov a kráľov, slávnych dobyvateľov a pirátov, maliarov, hercov, hudobníkov, nositeľov Oskarov, nositeľov Nobelových cien, Awards ceny, Pulitzerove ceny, ale i ceny Maliny a podobných cien, ktorých nositelia sú skôr slávne karikatúry ako obdivovaní umelci.

Osobitnou kategóriou sú ceny a tituly, ktoré si dávajú svoji svojim.

V súčasnosti sa zábava zoslávnenia stala hitom na sociálnych sieťach a youtube. Existuje tam množstvo kurióznych zoznamov, rebríčkov gagov, hudby, hercov, hrdinstiev, šialenstiev, virtuozity, babráctva, krásy, škaredosti, najobľúbenejších, najtrápnejších videí, ktorých jediným cieľom je ukázať sa a zabezpečiť si svojich pätnásť minút slávy.

Tu sme svedkami zaujímavého javu.

Tak ako u mŕtvych, aj u živých sme sa stretli so zbožťovaním Židov v zoznamoch slávnych. Nehovorí to len Benjamín Blech, ale aj Michael Szatmáry. Napriek tomu s ním súhlasíme, že každý národ sa rád pochváli svojimi slávnymi.

Tými Herostratovými dvojníkmi sa nikto nechváli, ale tak ako ich židovskí historici hania iným národom, tak národní historici hania zoznamy Židov a čudujú sa, prečo Žid s rovnakými slávnymi činmi ako Adolf Hitler, nie je vojnový zločinec, ale národný hrdina.

Iní sa nehádajú, jednoducho si svojich dajú do Siene slávy ako Maďari Miklósa Horthyho a 600 tisíc zavraždených Židov za jeho vlády v Maďarsku si môžu trhnúť nohou.

Poučenie: Židia sú cennejší nielen za života, ale aj po smrti, pretože ako hovorí židovské porekadlo: "Keď jedného Žida zabiješ, ako by si zabil celý jeden svet."