O myšiach a ľuďoch

Požičali sme si od John Steinbecka titul jeho knihy O myšiach a ľuďoch. Román síce hovorí o priateľstve dvoch mužov, ale nám ako aforizmus môže priblížiť pohľad Židov na ostatných ľudí a na antisemitov, ktorí podľa ich názoru nenávidia a chcú zahubiť všetkých Židov, zo závisti k ich úspechom a neopakovateľným génom.

Nechystáme sa obhajovať pred kýmkoľvek z niečoho, čo sme mali vykonať a čo nám ani nikdy neprišlo na um. Priznávame však, že ak používanie slova Žid a Židia je antisemitizmus, tak tieto stránky sú plné antisemitizmu.

My si to však nemyslíme, pretože nepíšeme z nenávisti k ľuďom, ani k myšiam.

Píšeme o ľudskom pokrytectve a pretvárke, o nemorálnom šliapaní ľudí po hlavách iných ľudí z nízkych pohnútok, snažíme sa pochopiť povýšenosť ľudí nad inými a absolútnu stratu empatie, keď sa nevedia vžiť do pocitov svojich blížnych a pokojne ich pripravia o budúcnosť, o ich výsledky práce, o to, čo majú len preto, aby nasýtili svoj egoizmus. Pokrytectvo je aj dvojaký meter pre pomenovanie tej istej činnosti inými slovami. O tom píšeme v Pojmológii.

V tejto súvislosti často používame metaforu ako takíto bezcharakterní ľudia túžia dospieť "k sláve na zemi a na nebesiach" za každú cenu, úplne bez hanby a morálky.

Píšeme o myšiach, ktoré nepracujú, len vyžierajú plné komory a rozširujú si svoje chodby a svoje sklady v poliach pre seba a pre svojich potomkov.

V diskusiách sa nás pýtajú, čo máme proti Židom, v čom nám tak veľmi ublížili, prečo ich tak nenávidíme, že s nimi utierame dlážku, že ich neustále pranierujeme. A konkretizujú, čo nám urobil Pavel Mešťan, Zuzana Szatmáry, Štefan Hríb a celá plejáda nami spomínaných ľudí?

Musíme čitateľov i autorov otázok sklamať.

Neurobili nám nič. Mnohých spomínaných ľudí nepoznáme ako "živých" ľudí, nepoznáme ich v tom význame ako všetci chápeme známosť s niekým. Nikdy sme sa s nimi nestretli ako sa stretávame s ľuďmi pri káve, v spoločnosti, v práci. Nikdy nám nijako neublížili a nič nám nemohli vziať, pretože nikdy sme za ničím, čo oni považujú za svoje hodnoty, nebažili.

Stretli sme ich v ich práci, pri prednáškach, stretli sme ich na sympóziách, konferenciách, na recepciách a pri iných formálnych záležitostiach, kde sme s úžasom pozorovali ich správanie. Aj sme spolu prehodili pár zdvorilostných fráz.

Myslíme si, že to je málo na nenávisť a málo na to, aby sme ich chceli zosmiešňovať v bájkach na našom blogu pre ich osobu. Podobne sme stretli tisícky a tisícky iných ľudí, ktorí nám neutkveli v pamäti. Kritizujeme ich slabosti, za ich vlastnosti a správanie sa voči ostatným. Nie však zo spoločenského hľadiska. Bontón nie je ich slabá vlastnosť.

K objasneniu toho o čom píšeme, položíme rečnícku otázku: "Keby ste chceli niečo napísať o ľudskom pokrytectve a absolútnej bezcitnosti voči ostatným ľuďom, ktorí za socializmu trpeli - no nevybrali by ste príklad Pavla Mešťana?"

Človeka, ktorý bol počas socializmu hlavný ideológ Komunistickej strany Slovenska, človeka, ktorý bol najbližším spolupracovníkom nedávno zosnulého Vasiľa Biľaka a radil režimu ako gniaviť ľudí, ktorí odporovali komunistickému režimu a človeka, ktorý pomáhal udržať moc komunistov?

Človeka, ktorý dnes patrí do skupiny najbližších spolupracovníkov Róberta Fica a radí mu ako gniaviť ľudí a získať moc pod kepienkom ochrany ľudských práv v "demokratickom" režime? Veď aj jeho spolukomunista, ktorý zo strany vyskočil skôr, sa na také pokrytectvo nemohol pozerať.

Je to náhoda? Pozrite si člena za členom Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a osobitne predsedov výborov. Ani jeden z nich nebol v socializme prenasledovaný. Naopak.

Všetci si spokojne žili na komunistických úradoch, v diplomacii, v protialkoholických liečebniach, či už ako terapeuti alebo ako pacienti alebo ako herci, novinári, sociológovia, historici.

To, že tam nájdete možno piatich, ktorí nemajú židovský pôvod, je určite váš odporný antisemitizmus a závisť, že sú to schopnejšie Myši ako ste vy Ľudia a dokážu si vždy a v každom režime zabezpečiť teplé dobré miestečko, kde sú najlepšie syry nazhromaždené slovenským národom.

Zase nás obvinia z konšpirácie, ale nie je ten Róbert Fico vlastne rovnako úsmevný ako Vasiľ Biľak a obaja sa nechajú hojdať v kolíske svojej márnomyseľnosti tými istými ľuďmi?

Predtým komunistami, dnes ľudskoprávnymi aktivistami.

Smiešne útoky SME a Týždňa proti Róbertovi Ficovi sa potom javia len ako akési divadielko pre masy odvádzačov daní na pekné a tučné životy myší. Alebo bojom myší Miloslava Kusého proti skupine myší Pavla Mešťana. Nie však bojom medzi obyčajnými ľuďmi.

Róbert Fico im to vedome umožňuje a už sa po prezidentovaní vidí ako ho budú Židia podporovať v kandidatúre na Predsedu Európskej komisie. Smiešne? Možno. V každom prípade sa mali pokrytci dobre za komunistického režimu a majú sa dobre aj za vlády Róberta Fica.

Čudujete sa, že všetci broja proti Slovenskému štátu, proti Jozefovi Tisovi a proti tým, čo nechcú Európsku úniu, kde celosvetový Zbor židov vyžiera celé národy?

Čudujete sa, že nás vystríhajú pred Marianom Kotlebom a všetkými tými izmami a fóbiami, z obavy, že ich odtrhnú od prameňa? Že im zavrú komoru a nedostanú sa k syru? Že broja proti Jánovi Sokolovi, ktorý povedal, že za Slovenského štátu bolo dobre?

My sa nedivíme, keď si uvedomíme, že len za Slovenského štátu neboli poradcami a myšami. To, že boli prenasledovaní nikto nepopiera. Ale stavať dnes pomníky na dvoroch jasiel, každej škôlky, každej školy a robiť z toho denne, týždenne, mesačne celonárodnú tryznu je neúcta k ostatným zomrelým, mŕtvym a padlým.

No nepoužívali by ste pri písaní o ľudských neduhoch príklady, ktoré pochopí každý čitateľ? To, že sa ohradzujú, je úplne normálne.

Veď ani v La Fontainových bájkach, ktorý patril medzi filozofické hnutie moralistov, sa tí zosmiešnení nesmejú, ale zúria. A to nie sú Židia.

Takže odpoveď pre tých zvedavých:

"Nenávisť nie je v bájkach o myšiach a ľuďoch, ale v označovaní antisemitizmom všetkého, čo len trochu zaváňa moralizovaním činov Židov."