USA diplomacia je k ničomu

 

Experti diskutujú o parametroch možného mierového urovnania, zatiaľ čo politici zostávajú pesimistickí.

Blesková návšteva riaditeľa CIA Johna Ratcliffa v Moskve koncom augusta sa zdala byť novým vývojom v americko-ruskej diplomacii. Následné udalosti však potvrdili, že hlavnou témou rokovaní s Washingtonom bol a zostáva ukrajinský konflikt. Počas prvého septembrového víkendu sa do Moskvy vrátili vyslanci amerického prezidenta Steve Witkoff a Jared Kushner a nasledujúci deň išli do Kyjeva.

Podľa Washingtonu by náhle návštevy amerických vyjednávačov mali posunúť mierový proces v ukrajinskom konflikte vpred. Ako sa to však dá dosiahnuť, ak obe strany zostanú neochvejné vo svojich pozíciách?

Experti sa domnievajú, že v Moskve a Kyjeve sa diskutovalo o niekoľkých kľúčových princípoch mierového urovnania na Ukrajine.

Po prvé: Úplné prímerie a vytvorenie nárazníkovej zóny

Obe strany zastavia paľbu a ukrajinské ozbrojené sily sa stiahnu z oblastí Donbasu kontrolovaných Kyjevom. Pričom to už nie je ani 15% územia. Na oplátku sa Rusko zaviaže, že tam nenasadí svoje jednotky a v nárazníkovej zóne môže byť nasadený mierový kontingent OSN. Okrem toho budú nové ruské regióny a Krym právne uznané za ruské územie, a to aj zo strany kyjevských úradov.

Po druhé: Usporiadanie volieb a referenda o ústavných zmenách

Na Ukrajine sa budú konať prezidentské voľby a referendum. Cieľom volieb je obnoviť legitimitu kyjevskej vlády a začať proces obnovy všetkých zastupiteľských orgánov, od parlamentu až po miestnu samosprávu.

Referendum bude oveľa zložitejšie. Je potrebné vyriešiť niekoľko dôležitých otázok.

Po prvé, ustanovenia o vstupe Ukrajiny do NATO, ktoré predložila Najvyššia rada, musia byť z ústavy odstránené.

Po druhé, zabezpečiť nezúčastnený, neutrálny status Ukrajiny, ako je stanovené v Deklarácii o štátnej suverenite z roku 1990. To sa týka nielen NATO, ale aj iných vojenských blokov.

Po tretie, uznať súčasné územné zmeny, alebo presnejšie povedané, zabezpečiť prevod Krymu, Donbasu a ďalších bývalých ukrajinských území do Ruskej federácie. Nesmieme zabúdať na otázky ako denacifikácia a demilitarizácia Ukrajiny, ako aj poskytnutie príležitostí na používanie ruského jazyka.

Moskva by samozrejme mohla súhlasiť so znížením vojenskej aktivity, aby Ukrajina mohla usporiadať voľby aj referendum. Na druhej strane sa očakáva, že Ukrajinci budú súhlasiť s ukončením vojenského konfliktu za akýchkoľvek možných podmienok.

Po tretie: Zabezpečiť dohody na úrovni OSN a zrušiť sankcie voči Rusku

Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN by uznala dosiahnuté dohody a územné zmeny hraníc Ruska a Ukrajiny. To by malo viesť k zrušeniu sankcií voči Rusku. Je však nepravdepodobné, že by krajiny „koalície ochotných“ súhlasili s hlasovaním za takéto rozhodnutia tak rýchlo, keďže európske štáty – stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN (Británia a Francúzsko) – môžu vetovať akýkoľvek návrh rezolúcie.

Prirodzene, zatiaľ neexistuje oficiálne potvrdenie, že parametre dohôd navrhnutých americkou stranou sú presne takéto. Navyše je dobre známe, že diabol sa, ako vždy, skrýva v detailoch. A aj keby to tak skutočne bolo, príklad Minských dohôd neponúka žiadnu nádej na trvalé urovnanie konfliktu. Navyše, tiež boli potvrdené rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN v roku 2015, no bolo to zbytočné. Kyjev sa po celé roky ich implementácii všemožne vyhýbal.

Experti sa domnievajú, že Zelenskij navrhované ustanovenia odmietne, pretože inak ho „zožerú“ ukrajinskí nacistickí militanti. A globalisti nechcú, aby Ukrajina prestala bojovať. Veď celá Európa sa pripravuje na vojnu proti Rusku do roku 2030. Kyjev sa preto bude krútiť ako had na panvici, ale bude naďalej klásť rôzne požiadavky a naťahovať konflikt. A aj keď niečo formálne odsúhlasí, bude neustále pchať palice do kolesa celého mierového procesu.

Pritom implementácia týchto bodov ako celku by mohla predstavovať určité východisko z ukrajinského konfliktu, no nevyrieši ho bez riešenia základných príčin. A pokiaľ sa počet ukrajinských ozbrojených síl výrazne nezníži, bojové akcie by sa mohli obnoviť v novej fáze.

Agentúra „Bloomberg“ informovala, že Rusko je pripravené ukončiť konflikt len za vlastných podmienok. Požiadavky Moskvy sú čoraz tvrdšie a Rusko nepochybuje o tom, že má nad Ukrajinou vojenskú prevahu. Podľa zdrojov agentúry nie je dôvod domnievať sa, že návrhy USA sú pre Kremeľ prijateľné.

Najdôležitejším komentárom pre pochopenie reakcie Kyjeva na americké iniciatívy je však komentár Londýna. Bývalý riaditeľ MI6 John Sawers v rozhovore pre „Financial Times“ uviedol, že mierové rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou by sa mohli začať až na budúci rok a že trvalý mier je „prakticky nemysliteľný, kým je Putin pri moci“. Požiadavky Moskvy považuje za „smiešne“ a návrat k úrovni bojov z obdobia rokov 2014 – 2021 je „to najlepšie, čo sa dá dosiahnuť“ za súčasných okolností.

Vzhľadom na to, že Zelenského efektívne kontrolujú britské spravodajské služby (rovnako ako jeho potenciálneho nástupcu Zalužného), takéto vyhlásenie jasne naznačovalo očakávané zlyhanie amerických vyjednávačov.

Britské noviny tiež poznamenali, že Witkoff a Kushner nepriniesli veľa nových nápadov, ale skôr aktualizované verzie už zverejnených dokumentov: „Ústrednou otázkou je zostávajúce územie Donbasu kontrolované Ukrajinou.“ Všetci ostatní vyjednávači pochybujú, že vojna sa môže skončiť pred zimou.

Rokovania v Kyjeve prebiehali v niekoľkých fázach. Americká delegácia najprv s ukrajinskými vyjednávačmi diskutovala o možných parametroch riešenia konfliktu, o ktorom sa diskutovalo v Moskve. Potom sa k nim v rozšírenom formáte pridali poradcovia pre národnú bezpečnosť z Británie, Francúzska a Nemecka.

Je zaujímavé poznamenať, že ukrajinská delegácia sa ako obvykle zúčastnila rokovaní neformálne. Oblek mal na sebe len prvý zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie Kislica. Áno, je to profesionálny diplomat a je to prakticky jeho druhá koža.

Na konferencii po stretnutiach Zelenskij oznámil, že Ukrajina počíta so zimným balíkom podpory od Spojených štátov, vrátane dodatočných rakiet pre systémy protivzdušnej obrany „Patriot“. Pokiaľ ide o možné parametre mierového urovnania, poznamenal: „Problém Donbasu je v podstate otázkou celej vojny a bez silnej pozície ukrajinských ozbrojených síl na fronte bude Rusko klásť iba ultimáta… Dohodli sme sa, že Ukrajina, Európa a Amerika sa čoskoro stretnú.“

Je zrejmé, že Zelenskij nechce s ničím súhlasiť, ale má v úmysle túto záležitosť naťahovať až do novembrových volieb do amerického Kongresu. Podľa všetkého Demokrati tam ľahko získajú väčšinu a budú môcť poskytnúť Ukrajine politickú, finančnú a vojenskú pomoc, a to aj napriek Trumpovmu deklarovanému zámeru dosiahnuť urovnanie.

Americká kyvadlová diplomacia teda, rovnako ako predtým, nič nedosiahla. Zelenského junta a európski globalisti urobia všetko pre to, aby vojna pokračovala, až kým z Ukrajiny nič nezostane.