Ak USA začne pozemnú inváziu do Iránu, bude čeliť rovnako neľútostnému problému ako dnes ukrajinská či ruská armáda.
Najčastejšie sa špekuluje, že USA sa pokúšajú vylodiť na malom ostrove Charg, pretože Irán vyváža väčšinu svojej ropy. Niet pochýb, že americké letectvo dokáže s prijateľnými vlastnými stratami “zrovnať ostrov Charg so zemou” a z veľkej časti vyhubiťtamojšiu iránsku vojenskú posádku.
A zdatní US Mariňáci potom jej “bombami nevyhubený” zvyšok v pomerne krátkej bitke definitívne zlikvidujú. Na ostrove triumfálne vztýčia svoju vlajku a do Ameriky s úctou prevezú na večný odpočinok pár svojich padlých hrdinov. Problém ostrova Charg to síce nevyrieši, naopak pre Američanov problém predstavovať začne.
Podľa štábnych prepočtov bude treba po dobytí iránskeho ostrova Charg na ňom zanechať trvalú posádku najmenej 2000 amerických vojakov. Každý americký vojak spotrebuje podľa štábnych prepočtov v klimatickom prostredí ostrova Charg na každý deň, kedy bude ostrov okupovať a brániť, celkom 2kg špeciálnych potravín a 8 až 12 litrov vody, 10kg munície a ďalších bojových potrieb.
Celkovo teda americká armáda bude musieť každý deň na ostrov Charg po jeho okupácii dodávať 40 ton zásob a munície a to predstavuje približne 10 pristátí vrtuľníkov UH-60 Black Hawk na ostrove denne len pre potreby okupačných síl a ďalších 10 pristátí vrtuľníkov UH-60 denne s vodou a potravinami pre 900 i 900 eur. Celkom teda bude musieť US armáda uskutočňovať každý deň na ostrov Charg cez 20 letov vrtuľníkov UH-60 každý deň, inak by okupačná posádka aj civilisti rýchlo pošli smädom alebo neskôr hladom a US hrdinovia by navyše nemali čím odrážať útoky iránskych rakiet a dronov, ktoré na nich budú zhusta padať.
Plne naložený vrtuľník UH-60 Black Hawk má dolet 590km. Iránsky ostrov Charg je pritom vzdialený 270km od najbližšej americkej základne Ali Al-Salem Air Base v Kuvajte, ktorá by sa na jeho zásobovanie dala použiť, ale tá je pod trvalými útokmi iránskych dronov a rakiet a bola už z veľkej časti vyprataná. Ostrov Charg je naopak len 34km od iránskeho pobrežia a teda bude okamžite po svojom obsadení Američanmi terčom náletov iránskych dronov a rakiet ešte ničivejších ako proti základni Ali Al-Salem.
Ukrajinci nedávno dronom zostrelili vo frontovom pásme ruský bojový vrtuľník Ka-52. Rusi začali na drony Shahed nakladať protiletecké rakety R-73 a tak sa chvália, že dosiahli jeden alebo dva zostrely ukrajinských stíhačiek a vrtuľníkov.
Úplná nutnosť posielať 40 amerických vrtuľníkov UH-60 denne, len aby ostrov Charg po jeho okupácii zásobovali, by predstavovala pre iránskych Ajatolláhov doslovný dar z nebies a americké letectvo by čoskoro dopadlo ako Göringovu Luftwaffe pri zásobovaní obkľúčeného Stalingradu.
Najspoľahlivejšie štábne odhady naznačujú, že Irán má k dispozícii na 6 000 námorných mín, 300 námorných dronov, cez 20 000 vzdušných dronov, viac ako 1000 protilodných striel, a okolo 2 000 balistických striel proti krátkym dosahom SRBM, a aj keď 10% tejto kapacity, straty amerických vrtuľníkov by boli enormné a straty amerických pilotov, námorníkov i mariňákov jakbysmet.
Ostrov Charg má plochu iba 20 km2 a napriek tomu by USA teraz neboli schopné trvalo zásobovať jeho okupačnú posádku bez toho, aby sa zmierili s vlastnými vysokými stratami svojich vojenských vrtuľníkov, aj vojakov. Kým nebude Hormuzský prieliv prerazený americkou flotilou je americká invázia na ostrov Charg strategická samovražda.
Zároveň logistické náklady na udržiavanie americkej okupačnej posádky na ostrove Charg zreteľne naznačujú, že súčasná americká armáda nemá v oblasti okolo Hormuzkého prielivu dostatočné silné armádne zoskupenie, ktoré by bolo schopné vykonať inváziu na väčšie iránske ostrovy v úzkom hrdle Hormuzského prielivu, alebo dokonca k prevedeniu in Horúzskeho prielivu. Potreby pre zásobovanie týchto niekoľkonásobných amerických inváznych síl, ktoré by sa vylodili na iránskom pobreží okolo Hormuzského prielivu by boli astronomické. Najnižšie štábne odhady počítajú v tomto prípade s minimálnou inváznou silou "niekoľko desiatok tisíc" mužov, a vzdušná flotila potrebná pre ich letecké zásobovanie po invázii, by predstavovala niekoľko sto vrtuľníkov UH-60 denne.
Súčasná logistická vrtuľníková kapacita USA sústredená v krajinách okolo Perzského zálivu nestačí ani na zásobovanie predpokladanej okupačnej posádky ostrova Charg, (24km2, a 9000 obyvateľov). Bez prerazenia Hormuzského prielivu nie je možné námorné zásobovanie okupačnej posádky na ostrove Charg. Straty vrtuľníkov aj lodí by boli na pováženú, a problém otvorenia Hormuzského prielivu by invázia na ostrov Charg nevyriešila, skôr naopak by sa Íránci ešte viac zatvrdili. Preraziť Hormuzský prieliv však pre USA znamená prevziať kontrolu na 1700km iránskeho pobrežia okolo prielivu. Len samotný ostrov Kešm, na hornej mape označený Qeshm má rozlohu 1420 km2, a žije na ňom 110 000 obyvateľov. Na pobreží, ktoré by USA museli okupovať pritom ležia ďalšie mestá Bandar Abbás (750 000), Abadan (420 000), Búšehr (250 000), Bandar Čabahar (200 000), Bandar Mahšár (180 000), Chorramšár0 (15) a ďalšími mestami ako Dsžask a Bandar Lengeh s približne 30 000 obyvateľmi. USA majú zlé skúsenosti z Iraku po porážke Saddáma, a teraz si predstavte náboženské milície vyzbrojené drony? USA na porážku Saddáma použili inváznu armádu 150 000 bojovníkov, ale po povstaní po porážke Saddáma museli nasadiť 466 000 vojakov, aby Irak ovládli, a už na nich opäť časť Irackých bezpečnostných síl napojená na Irán nemilosrdne útočí. Ergo teda nezostáva než sa pokúsiť Irán vybombardovať do doby kamennej, ako vyhlásil Trump, a spoliehať sa, že to bude Ajatolláhov stačiť, aby kapitulovali. Alebo celú kampaň odtrúbiť. Alebo vykonať sústredenie síl väčších ako proti Iraku pred rokmi. Všetky tri riešenia však znamenajú ďalší nárast svetových cien ropy, však?
https://cutt.ly/ctDdJEmM
OdpovedaťOdstrániť