Kaja Kallas

 

 

Eduard Chmelár

Príkladom extrémneho militarizmu je fanatická europoslankyňa Lucia Yar, ktorá sa chce podobať na svoj nedosiahnuteľný vzor Kaju Kallas zrejme nielen výzorom, ale aj chabým intelektom, čo ju nebude stáť až tak veľa síl. V Európskom parlamente nájdete len málo takých šialencov, ktorí by tak upäto presadzovali zrýchlenie tempa zbrojenia a silnú vojenskú ekonomiku ako práve táto progresívna poslankyňa. Pritom balamutí svoje mladé naivné životom neostrihané ovečky, koooľko pracovných miest im zbrojársky priemysel prinesie.

Stačí sa pozrieť na Nemecko, na ktoré je naša ekonomika naviazaná. Nemci totiž uviazli v zbrojárskom bahne. Nemecký kancelár Merz sľuboval, že Nemci budú mať najsilnejšiu armádu v Európe a že všade prudko porastú pracovné miesta. Odhliadnuc od toho, že keď sa o to dvakrát v minulom storočí pokúsili, boli z toho dve svetové vojny – vojenské výdavky po prvých desiatich mesiacoch roka nedosiahli ani polovicu celoročného cieľa. Zbrojenie ako motor ekonomiky zlyháva.

Lucia Yar je pritom dôkazom, že ženy v politike síce majú svoje rovnocenné miesto, ale nemôžeme od nich očakávať stereotypné predstavy, že verejný život poľudštia. Často je to presne naopak, snažia sa byť ešte tvrdšie ako muži. Lucia Yar je pritom posadnutá zbrojením, patrí medzi najfanatickejších jastrabov a po vzore Kaji Kallas neustále straší Putinovým útokom na Európu, čo už spochybňuje aj miláčik liberálov a bývalý poradca premiéra Hegera, ukrajinista Alexander Duleba.

Mimochodom, Kaja Kallas… Táto hlupaňa je urážkou európskej diplomacie a ako už niekto poznamenal, nestíhame zaznamenávať jej trapas za trapasom. Keď sa vyjadrila, že Rusko napadlo 19 krajín, ktoré ho nikdy nenapadli, bolo zbytočné argumentovať tým, že Spojené štáty napadli mnohonásobne viac krajín. 

Pobúrenie mal vyvolať fakt, že ona medzi ruské vojenské agresie zahrnula dobytie nacistickej ríše alebo vojnu s fašistickým Japonskom (na osobnú žiadosť Churchilla a Roosevelta!), čo je neskutočná nehoráznosť, po ktorej mala nasledovať okamžitá a bezpodmienečná demisia. 

Kallasová je však prostoreká ako ChatGPT v zácviku, a tak ako generátor náhodných slov zo seba vzápätí vypudila ďalšiu sprostosť, že by sme mali znížiť zbrojenie Ruska a stav jeho armády… Proste, nová doba! Porazený určuje podmienky víťazovi!

 

Keď požadovala, aby sa Rusko vzdalo, odzbrojilo a znížilo stav svojej armády,

bol to výjav, na ktorý si neviem spomenúť ani zo svetových dejín, ani z odbornej literatúry, ba ani z fantasy príbehov, totiž, že víťaz by mal kapitulovať pred porazeným, ktorý mu začne klásť podmienky mieru. Iba paródia Čierny rytier z dielne satirickej skupiny Monty Python zodpovedá tejto scéne. 

No keď nám dala táto dcéra sovietskeho aparátčika lekciu z alternatívneho dejepisu, podľa ktorého zrejme v roku 1941 na bezbranné Nemecko niekde pri Moskve zaútočilo rozpínavé Rusko, strácam z týchto prejavov, ktoré môže zo seba dostať a ešte ich aj obhajovať iba mentálne retardovaný človek, reč. 

Čím si toto všetko Európa po ére veľkých štátnikov De Gaullea, Brandta, Palmeho, Kohla či Mitteranda zaslúžila?

Medzitým sa bývalý hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj (ktorého si už vraj Američania vybrali ako miestodržiteľa svojej ukrajinskej kolónie) nechal počuť, že aj keď sa vraj Ukrajinci usilujú o úplné víťazstvo, ktorým je „rozpad Ruskej ríše“, nemôžu odmietnuť ani možnosť uzavretia mieru na dlhý čas, lebo je to „najbežnejší spôsob ukončenia konfliktov v dejinách vojenstva“. Neuveriteľné. Hlavný vojenský stratég po takmer štyroch rokoch nezmyselného krviprelievania konečne priznal to, čo tu za zúrivého hejtovania vojnového tábora trpezlivo opakujem od začiatku: že drvivá väčšina konfliktov sa končí diplomaticky (mierovou dohodou), nie vojensky (úplnou porážkou a kapituláciou nepriateľa). V podaní Zalužného to znie takto: „Koniec druhej svetovej vojny bol vzácnou výnimkou, takto sa nekončili vojny takmer nikdy v ľudskej histórii.“