14 júla 2025

Fostter - Dullesova doktrína proti Rusku a Číne

 

Ruský minister zahraničia Lavrov sa v nedeľu 13. júla okamžite po prílete zo Severnej Kórey neočakávane stretol v Pekingu s členom Politbyra ÚV KS-Číny a ministrom zahraničia Wang Yi. Obaja štátnici sa pritom stretli už vo štvrtok 10. júla v Malajzii. Hoci Lavrov pricestoval do Pekingu na stretnutie ministrov zahraničných vecí Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, táto včerajšia veľmi neobvyklá diplomatická aktivita na najvyššej úrovni medzi Ruskom a Čínou, (jednanie ešte pred rokovaním v rámci Šanghajskej organizácie, a bezprostredne po stretnutí v Malajzii), naznačuje jediné – že demonštrujú na verejnosti. doktríny Foster-Dulles za základný princíp, ktorým sa má riadiť zahraničná politika USA. (Foto: Čínske ministerstvo zahraničia.)

Doterajšia Trumpova politika voči Rusku sa riadila ideou "Reverse Kissinger", a tú Trumpovi už v jeho prvom volebnom období nevnukol nikto iný ako samotný profesor Henri Kissinger. A dokonca aj politika Joe Bidena pri vojne na Ukrajine sa riadila ideou "Reverse Kissinger". A preto neboli na Rusko celý čas jeho doterajšej vojny s Ukrajinou zo strany USA uvaľované žiadne naozaj zničujúce sankcie. A preto bola celá americká podpora ukrajinskej armády silne limitovaná, aby Kyjev nedokázal Rusku nijako vážne uškodiť, ale iba mohol spomaliť jeho postup na Západ. Podstatou idey "Reverse Kissinger" je urobiť z Ruska spojenca USA v konfrontácii s Čínou, podobne ako v roku 1971 Kissinger urobil z Mao Ce-tunga spojenca Washingtonu v konfrontácii s Brežnevom.

Avšak v USA existuje paralelne aj druhá základná geostrategická doktrína, ako docieliť porážky Ruska a Číny, a tú sformuloval už architekt Studenej vojny minulého storočia 52. americký minister zahraničia John Foster Dulles činný hlavne za prezidenta Eisenhowera v rokoch 1953-1959. Všetky tri americké doktríny - "First Kissinger", "Reverse Kissinger", aj "Foster Dulles" majú rovnaký cieľ, poraziť americké globálne súpera Rusko (ZSSR) a Čínu, a udržať hegemóniu USA nad celým svetom. Medzi ideami „Kissinger“ a „Foster Dulles“ však existuje diametrálny technokratický rozdiel.

Zatiaľ čo idey "Kissinger" stavia vždy na zmierenie USA so slabším z dvojice USA odporujúcich mocností, a to vďaka využitiu a zdôrazneniu prirodzených rusko-čínskych vzájomných geostrategických rivalít a treníc, tak doktrína "Foster-Dulles" vyžaduje na rozbitie čínsko-sovietskej spolupráce (dnes čínsko-ru (pôvodne Čínu, dnes Rusko), aby tá v dôsledku tlaku Západu kládla stále nákladnejšie a neúnosnejšie požiadavky na silnejšiu stranu (pôvodne ZSSR, dnes Čína).

Podľa doktríny „Foster-Dulles“ platí, že čím bližšie k sebe budú obe agresívne nepriateľské „autokracie“ tlakom Kolektívneho Západu tlačené, tým výraznejšie rozpory medzi nimi budú vznikať. Hlavným cieľom súčasných zástancov doktríny Foster-Dulles je maximalizovať sankciami aj podporou ukrajinského vojnového úsilia proti Rusku náklady, ktoré Peking aj Moskva za svoju alianciu musia spoločne znášať. Peking má byť podľa tejto teórie stále viac nespokojný s ekonomickými nákladmi na podporu vojnového úsilia Ruska, ktoré musí vďaka novým sankciám niesť, a Moskva má byť stále viac nespokojná s rastúcou závislosťou na Číne, do ktorej sa sankciami a vyzbrojovaním Ukrajiny dostáva. Kľúčové pre doktrínu Foster-Dulles teraz nie je uzmierenie s Ruskom, (to bolo naopak kľúčové podľa doktríny "Reverse Kisssinger", ktorá riadila US politiku voči Rusku už od prvého Trumpa, cez Joe Biden, až do minulého týždňa), ale naopak donútenie Ruska silou, aby sa spojenectvo, aby sa spojenectvo, začalo s ním proti Číne spolupracovať výmenou za (dočasné) pre Rusko a hlavne pre Putina dôstojné ukončenie konfliktu na Ukrajine.

S premiérom Albanesom pricestovali aj ťažké váhy svetového biznisu: Kellie Parker z Rio Tinto, Geraldin Slattery z BHP a Andrew Forrest z Fortescue Metals Group. Albanese má v pláne sa v Číne postupne stretnúť s 200 čínskymi biznismenmi, a hlavne prehovoriť Xi, aby Čína opäť začala nakupovať austrálske "červené" mäso aj víno, a homáre, teda produkty, ktoré v roku 2020 zaradila na sankčný zoznam, pretože Austrália si začala na Číne. Austrália má teraz obavy, že po obchode s poľnohospodárskymi produktmi za jednotky miliárd USD, by mohla prísť aj obchod s rudami za desiatky miliárd. Ako sme informovali už v minulých analýzach, Čína teraz importuje rudy z Ruska s colnou prirážkou 10%, kým z Austrálie bez ciel. Austrálsky premiér chce: "znovuobnoviť a výrazne posilniť vzťahy s Čínou". 

V EÚ v podstate teraz krachuje hutnícky a ďalší priemysel. Jeho likvidácia je súčtom politiky Green Deal, a anti-ruskej politiky. Lacné ruskej rudy a energie boli nezmyselnými sankciami presmerované do Číny a Indie, a Austrálčania teraz musia podliezať, aby o čínsky trh


1 komentár: