Neoľudácka kamarila

V "deň opilcov", ako sa dôverne medzi Slovákmi hovorí dňu, keď majú meniny všetci slovenskí Janovia, sa na Postoyi objavil blog Jána Čarnogurského, ktorý vzbudil zaslúženú pozornosť všetkých konšpirátorov. Dokonca aj samotného Štefana Hríba, ktorý mu venoval editorial na Týždni.

Pôvodne sme chceli článok jednoducho ukradnúť, alebo ako hovoria advokáti reeditovať na našom blogu, s maličkými písmenkami pod ním, že článok bol "prevzatý". Verili sme, že si tak zabezpečíme rozsiahlu diskusiu a neoprávnené gratulácie čitateľov.

Žiaľ, prepásli sme ten vhodný okamih a i keď sa nám to v minulosti párkrát podarilo, diskusia už vo veľkom beží v oboch periodikách s konšpiračným podtónom: "Biskupi si šepkajú".

Diskusia sa vedie skutočne krásne.

Podpásovo, v rovine vzájomného poučovania, nadávania na celú Cirkev, nielen katolíckych hodnostárov, vzájomného vyviňovania sa, vytrhávania slov z kontextu a vkladania myšlienok Jánovi Čarnogurskému, ale i predchádzajúcemu diskutérovi, ktoré nikto iný, okrem konšpirátora v diskusii nevidí.

Je to nádherná ukážka nedodržiavania "Mordechajových pravidiel pre diskusiu na SME a Týždni." A teraz už aj v časopise Postoy. Hoci Postoy stále rediguje zrejme nejaký priaznivec neoľudákov, lebo ešte nezaviedli piano.

Keby nešlo o časopis katolíkov, ale Židov, vec by sa vybavila jedným slovom: "Antisemitizmus." A bolo by po vtákoch.

No a tu sme pri prameni nášho zaváhania. Obávali sme sa, že nám diskusia na našom blogu rozbije teóriu o konšpiráciách a inteligencii, podľa ktorej len "...ľudia mdlého rozumu, nedovzdelanci, spiatočníci, náboženskí fanatici, ohlúpnutí nacionalisti, paranoidní zadubenci so sklonom k nenávisti voči iným, proste idioti veria konšpiráciám a podliehajú masmediálnej manipulácii." Čo sa nakoniec aj stalo.

Už nielen Ferko Šebej, ale sám šéfredaktor Štefan Hríb s celým Týždňom a všetkými ostatnými slušnými a inteligentnými ľuďmi, konšpirujú jedna radosť. Samozrejme s hlbokou láskou k odhaleniu pravdy a s pocitom úcty ku katolíckej Cirkvi.

Nedá nám nepriložiť polienko pod kotol vzbudzovania nenávisti nielen medzi katolíckymi veriacimi, ale ešte krajšej nenávisti necirkevníkov voči všetkému slovenskému a katolíckemu, ktorý sa v mene ekumenizmu a vzájomného pochopenia znovu tak krásne rozhorel. Medzi túto skupinu ľudí samozrejme Židia nepatria.

"Svätý za dedinou (Róbert Baláž mimo Slovenska) sedí v kláštore niekde v Taliansku, ruky má zbožne spojené a krúti mlynčekmi ako náš Otec Serafim, keď drieme v spovedelnici s úsmevom na tvári a s myšlienkami ako ovečky hádžu do kasičky v Cerkvi peniaze na naše hriešky, hriechy, hriešiská.

Samozrejme, keďže Róbert Bezák je už emeritný, bez fary, myslí na tantiémy, ktoré sa mu zbierajú vďaka jeho Vyznaniu slovenskému národu. Trochu sa pri tejto spomienke mykne, v obave, či obyčajný článok, ktorý si prečítal v Postoyi, neprebije jeho knihu ako v kartách desiatka prebije dolníka, ale vzápätí zaženie chmáry na čele. Často negatívna reklama zvýši predaj výrobku. A usmeje sa.

 Zatiaľ Diabol čierny ako hora (vysvetlivka nie je potrebná) píše odpovede na spomínaný článok, v ktorom odhalil lásku biskupov k peniazom a spochybňuje úprimnosť vyznania emeritného arcibiskupa. Diabol si mädlí ruky a spomína Ježiša na púšti, ktorý na rozdiel od chlapca z Oravy, nepodľahol vábeniu sveta.

Dokonca spochybňuje naivitu biskupa Rudolfa Baláža a jeho priateľa Róberta Bezáka pri prehajdákaní cirkevných majetkov v Banskej Bystrici a ich podiel na čachroch machroch nejakej advokátskej kancelárie z Bratislavy. Naznačuje, že pomohol svojej drahej sestre Gabriele Bezákovej vybieliť účet banskobystrickej diecézy o 40 miliónov Sk za rok. Potom celý projekt Mammacentra sv. Agáty radšej darovali Pente.

Veď ten diabol je sám advokát. A takému nehodno veriť. Ani diablovi Vladimírovi Mečiarovi veriaci neuverili, že Rudolf Baláž nechal vymaľovať triptych.

Z čista jasna sa v diskusii objavili aj argumenty o Jánovi Krstiteľovi. Autor by to nazval zmŕtvychvstanie Jána Krstiteľa.

Našťastie vieme, že Ján Krstiteľ vďaka Salome a Herodesovmu sľubu skončil s hlavou na tácni a tak taký argument nemôže rozviklať ani jednu, ani druhú stranu. Tu vidíme, že Štefan Hríb pri nedodržiavaní Mordechajových pravidiel v diskusii strelil capa, keď spomenul nešťastné meno božieho služobníka, ktorý na rozdiel od slovenských Jánov krstil vodou aj Ježiša Krista.

Darmo, je to necirkevník a nedomyslel, že Slováci, veriaci i neveriaci, si pri tomto mene nevybavia ani Jána Sokola, ani Jána Čarnogurského, ale Ivetu Radičovú.

Našťastie si tento fakt konšpirátori a ani idioti nemôžu overiť, lebo piano. Idioti totiž nie sú až tak veľkí hlupáci, aby si kupovali celú Encyklopédiu, keď si chcú pozrieť niektoré heslo. Majitelia SME a Týždňa to po nich chcú. Majú si cez piano kúpiť celoročné vydania Týždňa a SME, kvôli jednému článku, editoriálu alebo jednému diskusnému príspevku.

Oživil však diskusiu o nové dimenzie. Dozvedáme sa, že nejaká neoľudácka klika, ktorá miluje Slovenský vojnový štát a slovenskú svastiku, nepľuje na slovenský znak a slovenskú vlajku  a nevracia pri pohľade na slovenské symboly, keď sedí v Národnej rade Slovenskej republiky za peniaze aj katolíkov, rozsieva nenávisť voči všetkým slovenským občanom.

Ešte šťastie, že slušní ľudia dostávajú Pribinov kríž v novej forme. Na tom pôvodnom by mohli od nenávisti poodlamovať rohy, kým by ho dávali do šuplíka a peniaze zaň do banky.

No a tie advokátske kancelárie, firmy, ľudí, biskupov, arcibiskupov a ich príbuzných, ktorí rozkradli banskobystrickú diecézu ani nebudeme spomínať. Všetci by mohli napísať svoje Vyznanie a oheň vzájomnej nenávisti už aj tak krásne blčí a blčí ako nenávisť Židov ku katolíkom a ku všetkým neoľudákom, ktorí si dovolili povedať, že "...za Slovenského štátu tak zle nebolo"."

Diskusia sa sľubne rozvíja a nám nezostáva nič len našich priaznivcov odkázať na pôvodné zdroje.