Poodhalenie totožnosti Mordechaja Kapustu

Tušil som, že ten deň raz príde a všetci moji priaznivci i nepriaznivci, napriek mojej skromnosti, sa dozvedia o pôvode mojej geniality.

Áno. Musím sa priznať, ako sa spomína na Delete, môj otec bol Žid. Zmieril sa s tým.

Nechcel byť Žid, ale nerozprával to všade, kade chodil, ako Ďuro Špitzer.

Žiaľ, nemal geniálne židovské gény ako píše Benjamín Blech, ale také trošku – no ako by som to taktne povedal – však obrázok povie viac.

Mal však nevýslovnú radosť zo života, čo nakoniec tiež vidieť najlepšie z fotografie a z dobrých ľudí, ktorí ho skryli pred zlým Jozefom Tisom.

Áno. Dobre tušíte.

Skrývali ho rodičia mojej mamičky, hotového anjela, ako vidieť z druhého obrázku, s dokonalými inteligentnými slovenským génmi.

Myslel som si, že po mojej židovskej babičke už nemáme v rodine žiadne gény a ako som písal, sme už čistí gréckokatolíci. Žiaľ, nie je to tak.

Po otcovi som zdedil holú hlavu, hemeroidy, zlatú žilu, ulcus duodenus, crohnovu chorobu a židovský majetok, ktorý mu jeho rodičia pri sobáši s mojou mamičkou dali od radosti, že sa ho zbavili. Mohlo ich to prísť lacnejšie, keby zavčasu nechali lístoček na policajnej stanici, že sa skrýva u nás na povale a vyžiera nás. Ešte by aj tomu zlému Jozefovi Tisovi spôsobili škodu za 500 ríšskych mariek.

A naviac sme mohli byť teraz bohatí, čo by sme stále za otca dostávali nejaké odškodnenie, ktoré dostávajú všetci pracovití Židia.

To sú hádanky. Ako by som to vysvetlil dnešným mladým? Nuž, bolo to tak.

Vtedy čierna slovenská vláda dávala hnedým zahraničným investorom v Nemecku príspevok za vytvorenie pracovného miesta a riešenie nezamestnanosti Židov tak, ako sa to modrá slovenská vláda snažila vyriešiť s Cigánmi v minulom volebnom období.

Nemci budovali priemyselné parky, kde vítali zamestnancov heslom: „Arbeit Macht Frei.“ – Tak toto je zase prekladateľský oriešok. Nuž, možno – Voľný pohyb pracovníkov alebo Migrácia za prácou – No, tak nejako.

Aaaáá, ideme ďalej! Ako som už hovoril, extra inteligenciou michalovskí židia nedisponovali a vždy hľadali nejakú slovanskú krv na občerstvenie svojich génov, namiesto toho, aby otca poslali pracovať. Z toho vzniklo to svetoznáme varovanie: „So židmi si nezačínaj! Lebo na to doplatíš!“

Musím sa priznať, že za holú hlavu sa trochu hanbím a preto si vždy dávam do občianskeho jedinú moju vydarenú fotografiu z mladosti, keď som ešte mal vlasy a ktorá je aj na blogu v mojom profile. Mám ju aj v pase.

Mamička bola dobrá katolíčka a po nej som našťastie zdedil zvyšok postavy, lebo ako otec sa tiež rád obliekam do ženských šiat. Je to veľmi pohodlné, najmä v lete, keď nenosím nohavičky a počas vlahých teplých nocí sa vraciam z Penziónu u Hanky domov plný dobrého vína.

Ale vrátim sa k svojmu pôvodu. Mamička sa starala o toho nešťastníka, môjho otca a nosila mu jesť, prala a žehlila, čo on ako rodený Žid, kruto zneužil.

Počas vojny, keď boli všetci normálni chlapi na vojne a bránili Slovensko pred komunistami a fašistami, obťažkal moju matku dieťatkom.

Vtedy sa potraty nerobili a tak som prišiel na svet ako nechcené dieťa, z čoho, ako bystro zistila konkurencia, mám doživotnú traumu. Našťastie som po mamičke zdedil aj jej slovanskú inteligenciu a dôvtip.

Môj otec robil po svadbe mnohé vylomeniny, z čoho mamička umrela. Je to dlhý príbeh, ale som rád, že som našiel odvahu povedať to verejne. Uľavilo sa mi, tak ako sa uľavilo pedofilom, homosexuálom a černochom, keď sa priznali k svojej úchylke.

Už ma to nebude ťažiť a aby som odčinil príkoria, ktoré som môjmu otcovi spôsobil, rozhodol som sa, že mu postavím na námestí v Telgárte sochu. Každý idiot má sochu alebo aspoň bustu, prečo by ju nemohol mať aj Mordechaj Kapusta.