13. komnata Mordechaja Kapustu

Dnešná doba nám priniesla nový spôsob písania Curriculum Vitae.

Nový trend pri vyzdvihovaní svojich obdivuhodných schopností a zdedených génov krásneho charakteru, múdrosti a empatie sú výsledkom aristokratického pôvodu našich hercov, poslancov a podnikateľov. O mánii a láske k zaslúženým i nezaslúženým titulom ani nebudeme hovoriť.

Za socializmu sme písali vo svojich životopisoch: "...otec pochádza z robotníckej rodiny a moja matka sa narodila ako ôsme dieťa chudobného maloroľníka... ...s náboženskou otázkou som vyrovnaný a nikdy som sa nezúčastňoval žiadnych protisocialistických, ani protisovietskych podujatí..."

Dnes si píšeme to isté, ale inými slovami: "...otec pochádza z aristokratickej židovskej rodiny a moja matka bola treťou dcérou sesternice grófa Esterházyho z tretieho kolena... ...naša rodina si ctila tradície a vychovala ma v kresťanskom duchu lásky, tolerancie a pravdy... ...počas socializmu sme boli kruto prenasledovaní a týraní za svoj názor a kresťanské presvedčenie..."

Pritom skutočnosť bola celkom prozaická ako u Mordechaja Kapustu.

"...otec bol keťas, ktorý počas 2. svetovej vojny predával za nekresťanské peniaze sardinky a údeniny bez potravinových lístkov, za čo sa musel skrývať na povale v Michalovciach, aby ho rozhorčení Michalovčania neposlali do koncentračného tábora... ...matka pochádzala z piatich detí bohatého dedinského kulaka, ktorý otcovi tie poľnohospodárske prebytky predával... ...žil som spokojným a veselým životom cez vojnu, v socializme i v dnešnom kapitalizme..."

Pozorovali sme v televízii trpké osudy prenasledovaného Antona Srholca, Františka Mikloška, Ľubomíra Feldeka i Róberta Fica, ktorí museli chrániť svoje city a úprimnú lásku k Bohu pred hyenami v komunistickom rúchu.

Vstúpte teda do 13. komnaty Mordechaja Kapustu:

Redaktor: "Prečo ste sa rozhodli odhaliť svoju identitu a otvoriť dvere 13. komnaty do svojej duše a života spisovateľa?"

Mordechaj Kapusta: "Vedie ma k tomu snaha pomôcť mojej vnučke, aby si mohla k svojmu menu pridať tituly ako Zuzana Szatmáry."

Redaktor: "Nerozumiem celkom, čo nám chcete povedať. Vaša vnučka je mladá a Zuzana Szatmáry už zbiera tituly celých 67 rokov. Dovtedy si ich môže kúpiť celé vrece. Nemyslíte?"

Mordechaj Kapusta: "Súhlasím s Vami pán redaktor, ale titul, ktorým ma inšpirovala pani Zuzana jej môžem zabezpečiť zadarmo už dnes. Práve týmto interview."

Redaktor:  ? ? ?

Mordechaj Kapusta: "Nuž po zverejnení nášho rozhovoru môžu dotieraví novinári pridávať k jej menu titul Vnučka spisovateľa a michalovského rodáka Mordechaja Kapustu Kristína Fazekas a jej mama si myslí, že katolíci našu demokratickú spoločnosť Pochodmi pre život hendikepujú a robia ju chorou. V dejinách si tak naša rodina zabezpečí dve muchy jednou ranou."

Redaktor: "Naznačili ste, že pochádzate z Michaloviec."

Mordechaj Kapusta: "Dobre ste si všimli, pán redaktor. Nechcem zavádzať čitateľov a históriu ako to robí Marína Závacká a tak Vám pravdivo porozprávam príbeh môjho života."

Redaktor: "Počúvame pán Kapusta."

Mordechaj Kapusta: "Narodil som sa 7. novembra 1945 na Stráňanoch v Michalovciach v rodine zbožného gréckokatolíka a bohatého kulaka, môjho deda, ktorá schovávala môjho otca cez 2. svetovú vojnu na povale. Dedo si nešťastnou náhodou vzal za ženu dcéru Žida Joshua Hospodára. Aby naša rodina odčinila všetky hriechy, ktoré sme spôsobili pomiešaním židovských a kresťanských génov, dedo chcel, aby som sa stal popom v pravoslávnej Cirkvi, ale nešťastné znamenie Škorpióna, v ktorom som sa narodil, zhatilo jeho plány.

O tom však neskôr.

V detstve som sa venoval hudbe a bol som už vtedy úspešnejší ako Jaroslav Filip, Dežo Ursíny a všetci slovenskí Židia, ktorí trpeli za socializmu. Osud však nechcel, aby som sa stal Beethovenom 21. storočia.

Keď som rástol a preháňal sa s kamarátmi po lesoch a lúčinách okolo Pozdišoviec, našli sme v bunkroch pekné samopaly a míny z vojny. Odniesli sme ich v noci pred michalovského mäsiara, urobili ohník a vyhodili do povetria vtedajšie Mäso a údeniny. Škoda nebola žiadna, lebo mäsa vtedy nebolo.

Prišiel dedov kamarát prokurátor z Humenného za mojím otcom a povedal, že už na Verejnej bezpečnosti vedia, že sme nielen hajlovali, ale aj popísali mäsiarstvo heslami: "Smrť komunyzmu!" Vyzerá to na 20 rokov za velezradu a ozbrojený odpor v službách imperializmu."

Rodinná rada ma preto rýchlo poslala študovať gramatiku a teológiu do Bratislavy, kde som sa zoznámil s Otcom Serafim a Židom Hríbikom. Dodnes sú to moji najlepší kamaráti.

Fajčili sme trávu, počúvali Beatles, pili, zabávali sa s dievčatami a fetovali dexfenmetrazín s Mariánom Vargom, až kým nepadla kosa na kameň. Maďarónsky udavač Štefan Zárecký ma vyhodil zo seminára za to, že som priviedol jednu devu do iného stavu, hoci on má dve deti a Ján Sokol má tiež vnučky. 

Otec Serafim mi svojím životom denne ukazuje, že zbytočne som protirečil rodičom a nechcel som byť kňazom, lebo sa mi páčia dievčatá a chcem sa oženiť. Potom sme spolu s našimi rovesníkmi žili pekné životy. 

Náš kamarát Fedor Gál mi zase odpustí, keď prezradím, že bol spolu so mnou bratislavský povaľač až do 1989 A.D..

Vtedy sa stal politik a my sme sa presťahovali do Telgártu. Lebo ako hovoria Rimania: „Lepšie prvý v provincii ako druhý v Ríme.“

V Bratislave prevzala vládu nad VPN celá stará povaľačská garda okolo vysokoškolského klubu, ktorý vznikol v roku 1965 – Ursíny, Varga, bratia Tokárovci, Gregor, Parkányi, Minárik, Jelenek, bratia Filkusovci... všetko členovia ÚV SZM.

Zoznam členov VPN na Jiráskovej by tvoril dlhý zoznam bratislavských slávnych Židov. My sme za mladi tiež boli SZMáci a obdivovali sme – Romana Polanského, Dustina Hoffmana, Miloša Formana, Bob Dylana a máme ďalší zoznam povaľačov.

O takých povaľačoch ako bol Václav Havel ani nebudeme hovoriť. Zošvagril sa s Jankom Langošom, ktorý už má aj bustu za svoje dejinné činy.

Žiaľ, medzi tieto obdivované idoly sa dostal aj Che Guevara, ktorý nebol Žid a tak sa z neho stal terorista, komunista, antisemita s množstvom konšpiračných nálepiek ako máme my, ktorí tiež do sveta politiky nepatríme.

Sme radi, že sme svoj osud chytili za správny koniec a najprv sme sa priznali k tomu, že sme povaľači a dokonca sme starí capi.

Začali sme odhaľovať iných povaľačov. Zapisovanie histórie Telgártu a okolia, najmä Pohronia, je predsa naša práca.

V Delete sa za to na nás hnevajú, keď spomenieme povaľačov Pavla Mešťana a Juraja Špitzera, o ktorom všetci Bratislavčania vedia, že bol nielen povaľač, ale mal úctivý titul „kaviarenský povaľač“.

No a život od roku 1989 akoby vypadol zo životopisu Konrada Fuchsa.

Neľutujeme nič. Len sa čudujeme povaľačom, že vo svojich CV tvrdia ako boli prenasledovaní, týraní a nemohli sa realizovať, opustili svoje manželky a deti pre túžbu po moci a peniazoch, pre svoj egoizmus zavrhli priateľov a skutočnú pravdu a lásku, ktorá je v jednoduchom každodennom živote každého jedného človeka, v obľúbenej práci, v pokoji a v kráse prírody, sveta, vesmíru.

Prinášam do 13. komnaty aj pár obrázkov z môjho súkromného archívu."

Redaktor: "Ďakujem za rozhovor, pán Mordechaj."