Vrece s kandidátmi na prezidenta sa po
vyhlásení premiéra Róberta Fica roztrhlo ako dieťa poručíka Ellen Ripleyová
v piatom pokračovaní Votrelca.
V Penzióne u Hanky sme prepadli panike a
len tak narýchlo sme zvolali tlačovú konferenciu, aby sme predstavili nášho
kandidáta - kandidáta Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu v Telgárte na
prezidenta Slovenskej republiky.
Sála sa pomaly plní novinármi a atmosféra
hustne ako pred prepustením Michaila Chodorkovského a
gangu Pusy Riot z gulagu. Všetci sú plní očakávania.
Z poza kuchynských dverí sa pozerám do
sály a vidím celú plejádu bratislavských židov a s nimi nádejných
protikandidátov. Hneď v prvom rade sedí Róbert Fico a Helenka Mezenská. Za nimi
kandidát Peťo Osuský spolu s redaktormi SME. Vidím, že si vytiahli veľký
slovník výrazov, ktorými sa nás chystajú počastovať. Hneď za nich sa posadil náš
protektor Košíc, Vladko Gürtler so všetkým statočnými,
ktorí majú za úlohu s výkrikmi súhlasu oslavovať nášho kandidáta.
S divadelným ďalekohľadom som nazrel do
poznámok redaktorov a úsmev sa mi rozlial po tvári. Pomädlil som si ruky v
nadšení ako im hneď na začiatku vypálime rybník. Tak páni si myslia, že nášho
kandidáta označia nejakou nálepkou
a skompromitujú ho hneď na tlačovke. Tak to nevedia, čo ich čaká.
Hoci narýchlo, starostlivo sme zvažovali
výber kandidáta, aby spĺňal všetky požadované kritériá na slovenského kandidáta
pravice a tak bol dôsledným protipólom Róberta Fica.
Nebolo ľahké vybrať ľudomila a manažéra
ako je Andrej Kiska,
luterána ako je Peter Osuský, falošného ako Ján
Čarnogurský, horlivého meniča legitimácií ako je Milan Kňažko, rečníka ako je
Radoslav Procházka a preliečeného alkoholika ako je Pavol Hrušovský.
Vošiel som do sály a s napätím som
kráčal k vrchstolu. Ticho sa dalo počuť.
Posadil som sa uprostred medzi Otca
Serafima a Žida Hríbika. Skôr ako sa všetci spamätali v krátkom okamihu som
spoza opony vytiahol nášho kandidáta a postavil ho pred nás:
"Andrej Poracký! Náš
kandidát!" - zvolal som, ale hlas sa mi strácal v ohlušujúcom jasote. Celá
sála buráca. Standing ovations.
Len Róbert Fico sedí ako zarezaný a
sklamanie sa zračí v tvári Vladimíra Gürtlera. Dá sa to pochopiť. Róbert zjavne
nepočítal s takouto konkurenciou a Vladko nečakal, že dáme prednosť inému
Košičanovi, tiež s bradou.
Nuž, ale účel svätí prostriedky.
Alfasamec Róbert sa alfasamcovi Andrejovi nevyrovná. Róbert Fico je porazený. A
Vladko v pití ďaleko zaostáva za peletónom, ktorý vedie náš Andrej. Ani v
duchovnej sfére nie žiadny lumen.
Pristupujem k hlúčiku redaktorov SME a
počúvam ako si medzi sebou šepkajú:
"Je to filantrop
ako Kiska a ešte aj Andrej volá," - šepká Peter Morvay.
Peter Schutz neveriacky krúti hlavou: "Je to Žid a Košičan," potom
dodáva, "títo telgártčania nás vždy zaskočia. Ako im teraz povieme, že sú
antisemiti?" Eugen Korda smutne pritakáva: "Stále len konšpirujú."
Potom sa zamyslí a dodá: "Nemohli by sme ho odniekiaľ vylúčiť ako
Mordechaja Kapustu? - Nemohli," smutne dodáva, "už sme ho
vyhodili z Maltézskych rytierov. Snáď by sme mu mohli dať nálepku katolíka
talibanca so všetkými slovenskými biskupmi,
keď už bol medzi tými mníchmi svätého Jána Krstiteľa?"
Potom sa zháčil a pomyslel si: "A čo keď s Jánom Krstiteľom Balážom aj spovedal
Ive... ", nedomyslel a omdlel.
Sála sa pomaly upokojovala a tak som
vystúpil a hovorím: "Kto sa chce," ani som nedopovedal a ruka
kandidátky Helenky Mezenskej vyskočila ako prútik, tak som opatrne pomaly
dopovedal, "prihlásiť?" a posunkom som jej naznačil, aby pokračovala
namiesto mňa.
Statočne vstala a spustila:
"Priznám sa, že som mala pripravené analýzy, hodnotenia a ďaleko viac
vecných argumentov, ktoré som si priebežne niekoľko rokov pripravovala. Ale som
veľmi smutná a som pobúrená, keď sa pozerám na Andreja a na vás všetkých.
Obávam sa, že to je len obchod Róberta Fica s Lóžou Veľkého Orientu a
Byzantského Rítu."
Pichľavými očami domovníčky, ktorá za
mnou noc, čo noc zatvára dvere, ma prebodla a hovorí: "Som presvedčená, že
si občania toto nezaslúžia." A prstom na mňa vystrelila: "To budete
ďalej v tomto pokračovať? To tu budete stále o tomto básniť? A my budeme mlčať?
Vy sa nehanbíte? Máte kúsok charakteru?" Obzriem som sa a vidím ako sa Žid
s Otcom Serafimom schovávajú pod stôl. Zneistel som. Všetko sa mi rúca pred
očami. Andrej padá do pekiel, ja s ním, Otec Serafim sa drží nohy stola a
zúfalo sa na mňa pozerá.
Ale hlas z diaľky sa nedá zastaviť:
"Nemáte štipku svedomia? Štipku citu? Dokážete sa postaviť a povedať
opúšťam tento úrad? Ste vy vôbec ľudia?"
Celý spotený siaham za pohárom Lacrimae
Christie v nádeji, že si aspoň hrdlo ovlažím a zmietam sa na zemi. Sny o plných
sudoch, nekonečnej hostine a zábave s ľahkým ženami v Penzióne u Hanky sa
začínajú rozplývať. Držím sa rukáva Andreja Porackého a prosebne vzhliadam do
sály.
Ale hlas nemilosrdne pokračuje smerom ku
mne: "Čo s tým chcete pán Mordechaj urobiť? Ja verím, že vy máte aspoň
kúsok charakteru, že máte aspoň kúsok svedomia a ja od Vás a od Otca Serafima
čakám, že túto nomináciu stiahnete a zjednáte nápravu."
Stále neviem čo sa odo mňa očakáva a už
vonkoncom neviem, čo mám urobiť, ale nevládzem. Už nevládzem.
Privolávam, čo som odvolal a odvolávam,
čo som privolal.
A padám do mdlôb.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára