Mordechaj Kapusta sa učí tolerancii

Prichádzajú Vianoce, sviatky pokoja, lásky a pohody a my dodávame, že aj tolerancie a porozumenia. Všetci v Telgárte a v širokom okolí až po Banskú Bystricu poznajú naše rozporuplné povahy.

Oni už od útleho detstva a ostatní z našich ciest a príbehov v rôznych kútoch celého sveta.

Pre mladších čitateľov pripomenieme, že Otec Serafim miluje Leánku (Dievčie Hrozno), deti, rád spovedá hriešnice a je láskavý k inak zmýšľajúcim, čo ho občas privádza k heréze.

Aby sme dokreslili jeho submisívnu povahu, zhrnieme len, že okrem dobrého jedla, žien a Nášho Pána Ježiša Krista, má rád aj KDH a SMER, chudobných, starých a chorých, pápeža Františka, Jána Sokola i Jána Čarnogurského, aj Jozefa Tisa, pravoslávne Rusko a obyvateľov Telgártu. Vo svojej neskonalej tolerancii miluje aj Mariana Kotlebu, Mikuláša Černáka i Cigánov v našej osade. Pripomenieme, že v mladosti bol dieťa kvetov a napriek tomu sa stal riadnym, vzdelaným a chápavým kazateľom. Nečudo, že sme si ho zvolili za Veľkňaza Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu v Telgárte.

Žid Hríbik má tiež rád deti, hoci z iného dôvodu ako Otec Serafim. Nadovšetko však miluje Vodku, zlato a peniaze. Tomu podriadil celý svoj život. Čitatelia vedia, že zdiera všetkých. Priateľov i nepriateľov. Nás zdiera spolu s bratislavskýmižidmi a hoci už je naturalizovaný Slovan, často zíde na cestu zrady a túžby po riadení osudu celého sveta. Svedomie si vykupuje darmi Synagóge a Bohu Abrahámovmu, Bohu Izákovmu, Bohu Jakubovmu, Bohu Izraela.

O Mordechajovi Kapustovi len krátko.

Je z nich najinteligentnejší, kultivovaný a vzdelaný v hudbe, filozofii, matematike a rozumie vojenským, náboženským a politickým otázkam celého sveta. Je to krutý položid antisemita. Nemá rád homosexuálov, Maďarov a KarlaSchwarzenberga. Miluje len seba, svojho jazvečíka a Lacrimae Christie - Slzy Kristove, čím sa snaží preukázať svoje pochopenie k náboženstvu kresťanov.

Žid Hríbik ho učí tolerancii, Otec Serafim láske k ľuďom a život irónii a sarkazmu.
Pokúsili sme sa ho naučiť pred týmito Vianocami tolerancii. 

Po návrate z výučby nám Mordechaj Kapusta povedal toto:

"Tolerancia je zlo, ktorým sa Židia snažia ovládnuť svet na základe vyvolania strachu a pocitu ničoty v ľuďoch. Lebo takí ľudia sa potom cítia zbití a poslušne sa nechajú zdierať."

Otec Serafim zdvihol obočie a Žid zdúpnel.

Mordechaj Kapusta sa nenechal rušiť a pokračoval v rozprávaní:

"Poslali ste ma k tomu homosexuálnemu lekárovi v Brezne, aby som bol k nemu tolerantný a jednal s ním ako s človekom, dokonca v rukavičkách."

Odkašľal som si a hovorím:

"Priniesol som tomu starému gayovi správu od kardiológa, ktorá končila s tým, aké lieky mi má predpísať.

Počkal som si štyri hodiny v preplnenej čakárni, ako čakajú Bratislavčania u starej židovky MUDr. Zuzany Mydliarovej na Cukrovej účtujúcej si 16,50 € len za vyšetrenie na určenú hodinu, a  keď som k nemu vošiel, pozrel som sa na hodinky.

Bol som zvedavý koľko času u neho strávim, kým mi predpíše tých päť receptov.

Vedel, že musím tolerantne čakať a tušil som, že stále píše lekárske správy na predpotopnom písacom stroji ako spomínaná židovka, lebo nevie ako sa používa počítač a ako sa vyhľadáva dávkovanie."

Obrátil som sa s veľavravným pohľadom na Žida, ktorý tiež nepoužíva počítač v práci a doma na ňom píše v hebrejčine. Zozadu dopredu.

Kalkulačku má v hlave a tá mu stačí na zdieranie Telgártčanov.

Odpil som si Lacrimae Christie, otočil som sa k Otcovi Serafimovi a prekvapene hovorím:

"Predstav si!  - Ten buzerant mal recepty už natlačené a pripravené."

Zakryl som si rukou ústa a opravujem sa:

"Tomu gayovi natlačila dcéra doma všetky recepty a tak ich len z hŕby vybral a podal mi ich."

V lekárni som videl som, že sú na nich napísané staré lieky.

Vtedy som dostal som strach ako Slovák po návrate zo supermarketu, keď doma zistí, že mu lacno predali zemiaky pre prasatá a bojí sa s nimi vrátiť do obchodu. Veď sa zjedia.

Hovorím si: "Buď tolerantný k tomu nešťastníkovi a nič nehovor, lebo Ťa pošlú späť k lekárovi, znovu si počkáš štyri hodiny a zarmútiš pána doktora."

Prišiel som domov a zobral som si celú hrsť Tritace, Nebiletu, Amlopinu, Rinolpidinu, Atorisu a Acylpyrínu namiesto drahého kvalitného lieku.

Potom som išiel k Židovi kardiológovi a ten sa na mňa pohŕdavo pozrel ako policajt na starú cigánku prevtelenú do dedka, ktorý šetrí na svojom zdraví a nechce si dať predpísať drahšie lieky.

To je tá generická politika s lacnejšími liekmi pre pacienta Ivana Uhliarika z KDH tak, ako jeho bratislavské parkoviská, tiež pre pacienta.

Teraz tu sedím s vami zúrivý, zbitý, poslušný a kašlem na vašu toleranciu.

Starí bratislavskí lekári tiež tolerantne neodídu do dôchodku a nepustia za seba mladých šikovných počítačovo znalých Slovákov.

Tých vyháňajú do Nemecka.