Naštrbená dôveryhodnosť Lucie Žitňanskej

 Vystúpil som zo špinavého autobusu z Brezna priamo pred Penziónom u Hanky a takmer som sa nedostal dovnútra.

Rovno pred vchodom stáli tri vyleštené bavoráky 550i xDrive tak, ako to majú vo zvyku bratislavskí podnikatelia, aby nemuseli urobiť ani krok naviac, keď vchádzajú do nejakej budovy.

Pomyslel som si: “Idú voľby. Investori si nás začínajú obchádzať ako v roku 2006. To budú úplatky.”

A hneď na to som si sám odpovedal otázkou ako to zvykne Mikuláš Dzurinda na otázky novinárov: “Ako sa vpracú do stodoly?”

Vošiel som do Penziónu u Hanky, kde za stolom sedeli štyria židia - ten náš a traja neznámi - v družnej debate. Otec Serafim sa nezúčastnene pozeral na záznam debaty Zlatice Puškárovej s Róbertom Kaliňákom a Luciou Žitňanskou.

Keď ma náš Žid zbadal, okamžite mi pribehol naproti a s nadšením mi do tváre prskal svoje sliny spolu so smradľavým dychom, aby mi oznámil, že sa k nám dostavila Lóža Veľkého Singapúru a Scientologického Rítu za účelom nadviazania družby s našou Lóžou Veľkého Orientu a Byzantského Rítu.

Uškrnul som sa, ale nepriznal som, že o tejto lóži počujem poprvýkrát.  

Keď sme si sadli za rokovací stôl podľa diplomatického protokolu a začalo sa predstavovanie, svitlo mi v hlave, že sa nás chystá kúpiť Penta spolu s Republikovou úniou zamestnávateľov.

Otec Serafim ako veľkňaz si sadol do stredu a naproti nemu veľkňaz Veľkého Singapúru a Scientologického Rítu Janko Sabol, po jeho pravej strane sedel Jožko Špirko, pokladník a naproti mne si sadol Martin Hošťák.

Zavolal som na Hanku a objednal som pre nich slovenské výrobky - kóšer červenú pečenú rybu z bitúnku v Brezne, čerstvo nadojené mlieko od kravy, ktorá nikdy nestála na pastve pri prasatách a košík macesov.

Do ucha som jej pošepkal: “Slovenské výrobky im budeš účtovať s trojnásobnou maržou. Tak ako to robí Paľko Konštiak vo svojich supermarketoch a čuduje sa, prečo ich Slováci nekupujú.”

Ozaj, ktovie prečo neprišiel aj on? Hm, asi rieši stavbu dopekární. Veľmi ho rozčuľujú, lebo podľa životného kréda židovského obchodníka platí: “Zákazníci majú právo nechať sa zavádzať reklamou a vyberať si tovar podľa vône a nie podľa kvality”.

Začali sme rokovanie.

Ako na povel sa všetci traja hostia zohli pod stôl a s veľkou námahou zdvihli kufríky. Položili ich pred seba, otvorili a postavili pred každého z nás zlatú tehlu. Zrejme si neurobili podnikateľský prieskum, lebo zjavne nevedeli, že nás zlatom neohúria.

Zachoval som sa ako statočný občan.

S rozhorčením som vstal a skríkol: “Vy nás chcete podplatiť? Polícia!”

Všetci traja to rázne odmietli a zvolali: “Dovolili sme si len priniesť odmenu za rady, o ktoré vás chceme požiadať. Privatizačných poradcov si veľmi vážíme, rovnako ako vás a vždy ich veľkoryso odmeňujeme. Preto sme si dovolili...”

Začalo ma zaujímať, čo takí skúsení a zazobaní židia môžu po nás chcieť. Vieme, že otecko Janka Sabola bol dobrý eštebák  - agent provokatér a nikdy nikomu neublížil. Syna vychoval v správnom duchu, čo sa prejavilo hneď po revolúcii v roku 1989, keď sa Janko vyšvihol na veľkého podnikateľa.

O jeho strastiplnom živote sme už písali. Vtedy sme mu darovali jeho občianskemeno, lebo Nomen Omen.

Ale, nezdržujme sa a poďme in medias res.

“Tak, čo vás k nám priviedlo?” - opýtal som sa z mosta doprosta.

Janko Sabol sa zachmúril a začal: “Musíme priznať, že vaša lóža si lepšie počíňa pri výbere nominantov.”

Smutne sa pozrel napravo na Jožka Špirku a keď videl ako súhlasne pokyváva hlavou, pokračoval: “Založili sme Stranu občianskeho porozumenia s Mantákom Rudolfom Schusterom. Nič sme z nej nemali. Založili sme stranu Alianciu nového občana na čele s Pavlom Ruskom. Nevydarila sa. Založili sme stranu Sloboda a Solidarita na čele s Richardom Sulíkom a ako sa dnes ukazuje, tiež sa nevydarila a naše podnikateľské prostredie sa nebude a nebude zlepšovať po voľbách. Obaja sú ešte väčšíblbci ako sme dúfali.” A rozplakal sa.

Preto Jožko Špirko dokončil jeho myšlienku: “Lintnerovci a Jirko Malchárek nás dostali do Gorily a Richard Sulík už náš daňový bonus nezavedie. Stal sa nedôveryhodný aj s celým ansáblom.”

V duchu som si pomyslel: “Babo raď! - Takejto lóži je ťažko radiť. Najradšej by zrušili zákonník práce a zo zamestnancov by narobili singapúrskych mamelukov. Aj scientológovia chcú skôr otrokov ako zamestnancov. Viac by sa im hodil názov Lóža Veľkého Singapúru a Amonovho Rítu, keď všetci Egypťania stavali pre svoju Pentu pyramídy na verejných prácach.”

Ale, nemohol som dopustiť, že neviem poradiť. Pýcha nám to nedovolí.

Preto im hovorím: “Skúste pretiahnuť LuciuŽitňanskú. Za zlato a slávu urobí všetko ako IvetaRadičová.”

A pokračujem: “Nebude to poprvýkrát. Jej hviezda začala stúpať, keď sa ako justičná čakateľka a členka KDH stala štátnou tajomníčkou ministra spravodlivosti Daniela Lipšica v druhej vláde Mikuláša Dzurindu. Keď potom v roku 2005 KDH odišlo z vlády a Danko veril, že Lucka odíde s ním, s prekvapením zistil, že prestúpila do SDKÚ-DS a stala sa ministerkou. Je veľmi šikovná. Teraz tvrdí, že nič o podplácaní poslancov a o Gorile ako ministerka spravodlivosti v rokoch 2005 - 2006 nevedela.”

Janko Sabol smutne hovorí: “Tú nechceme. Je síce dosť blbá ako Pavol Rusko a Richard Sulík a je aj židovka, ale je to žena a my ako židia a vaša Lóža Veľkého Orientu a Byzantského Rítu máme v stanovách zákaz prijímania žien do lóže. Je to diablovo semä. Spomeňte si, čo nám vyviedla Anička Bubeníková s Jarkom Haščákom. Okrem toho by nás zradila ako zradila KDH.”

Smutne sa pobrali preč autobusom, lebo medzitým im naši Cigáni z osady odniesli rozobrané bavoráky do zberu. Volal som im, aby nám pozametali pred prahom a takto nešťastne pochopili moju prosbu.