Najspravodlivejší medzi národmi

Celý Telgárt vie, že naša nezisková nevládna organizácia Lóža Veľkého Orientu a Byzantského Rítu nič nerobí, len zháňa Lacrimae Christie, Dievčie Hrozno a Kóšer Vodku pre vlastné potreby. Občas ako iné MVO dáme nejaké 2% z našich zdrojov Cigánom v osade, ale vždy len vo forme borovičky, aby náš Žid aj na tom zarobil. Keďže robíme to, čo všetky MVO na Slovensku, zapáčilo sa nám rozdávať ceny našim vzácnym priateľom a sponzorom. Veľký úspech mala cena blogu Mordechaja Kapustu a tak nezaháľame a spomenuli sme s Otcom Serafim, že Žid počas krízy investoval svoje finančné prostriedky do zlata, ktoré ukryl v sude v pivnici a dodnes je presvedčený, že nikto okrem neho a Boha Abrahámovho, Boha Izákovho, Boha Jakubovho, Boha Izraela o tom nevie. Je jasné, že keď to vie hneď päť osôb, už to nie je tajomstvo a bolo len otázkou času, keď nám to prezradí Náš Trojjediný Boh Všehomíra. Takže sme do tajomstva zasvätení ďalší piati vychcanci. Keď bol Žid v Brezne a my s Otcom Serafim sme si len tak popíjali, poškrabkávali si vajcia a potom sme si ovoniavali prsty, dostal som nápad. Zašiel som do Closed Society, ktorá konkuruje Open Society a vybral som zo suda židovo zlato. S Otcom Serafim sme všetko zlato roztopili a urobili sme z neho také malučké zlatučké roztomilé dvojkilové 24-karátové teliatko v podobe ťažítka. Keď sa Žid vrátil z Brezna, oči sa mu rozžiarili a začal sa s tým teliatkom objímať a láskať. Mierne sme mu naznačili, že to nie je pre neho. Čudoval sa, odkiaľ ho máme, ale ubezpečili sme ho, že je čestne nadobudnuté ako sponzorské dary SDKÚ-DS, KDH a SMERu. Tak odložil vyšetrovanie a s otázkou v očiach sa pýtal: „Ako sa stane mojím?“ Vysvetlili sme mu, že to bude cena pre najspravodlivejšieho medzi spravodlivými, najčestnejšieho medzi čestnými a najmúdrejšieho medzi múdrymi. Rýchlo si strčil ruky do vrecák majúc na pamäti naše minulé hlasovanie a potom sa usmial. Bolo mu jasné, že takého človeka môžeme hľadať len medzi židmi. „Páni, tak poďme In Medias Res“, - začal som. Žid sa prihlásil s faktickou poznámkou: „Dovoľte, aby som najprv na môj účet objednal džbán Leánky, džbán Sĺz Kristových a štamperlík kóšer vodky pre mňa.“ Samozrejme, že sme mu to dovolili. Aj keď sme hlúpi ako gójovia, toho trochu sedliackeho chochmesu máme, aby sme vedeli, že nás chce opiť. Mali sme však už plán. Keď sme sa s Otcom Serafim rozpili, pričom Žid Hríbik si len uchlipkával zo štamperlíka, hovorím: „Budeme postupovať podľa štatútu rokovacieho poriadku.“ Žida zjavne myklo, ale dopovedal som: „Nominácie sú tajné, zdôvodnenie nominácie je verejné, hlasovanie je tajné a udelenie ceny Zlatého teliatka je verejné.“ To ho upokojilo. Otec Serafim vstúpil do diskusie a hovorí: „Každý napíšeme meno kandidáta, vhodíme ho do urny a potom spoločne budeme hľadať jeho plusy a mínusy.“ A tak sme každý napísali na lístoček meno kandidáta na Zlaté teliatko, na pamiatku sme si ho odfotili s mobilom a hodili do urny. Potom to začalo. Prvý lístoček som rozbalil a nahlas čítam: „Daniel Lipšic – najspravodlivejší medzi spravodlivými, Trojjediný Orgán v trestnom konaní ako Boh kresťanov, ktorý nájde zradcov v celej opozícii i koalícii, mediálne ich odsúdi a zatvorí až budú modrí. Takpovediac je to Boh Vnútra a Spravodlivosti, ktorý nepotrebuje črezvyčajku.“ Zo slov a z citácie črezvyčajky mi bolo jasné, že návrh predložil Otec Serafim, ale čušal som. Žid sa pomrvil na stoličke a nesmelo začal: „No, uznávam, že nominant spĺňa všetky kritériá pre udelenie ceny, ale ten navrhovaný Orgán protežuje svojich spolustraníkov a predavača PKO v Bratislave Andreja Ďurkovského. Pokiaľ si pamätám, Boh Vnútra a Spravodlivosti vždy hovoril u svojich o prezumcii neviny.“ Pridal som sa k nemu hovoriac: „To je pravda! Aj Boh v okamihu, keď si Archanjel Lucifer vo svojej Pýche pomyslel – Prečo Boh? – zvrhol ho do horúcich pekiel na večné časy. A navrhovaný kandidát je nielen Bohom Vnútra a Spravodlivosti, ale aj Bohom Pýchy.“ Klepol som kladivkom po stole: „Zamietnuté!“ Pomyslel som si: „Možno by sme mali toto vzácne ocenenie dať niekomu zo Slovenska a nie vždy len z Bratislavy a okrem toho, kde je Gender Equality našej Európskej únie?“ Otváram ďalší papierik a prianie sa stalo otcom myšlienky, keď nahlas čítam: „MUDr. Darina Korbašová, najšikovnejšia a najbystrejšia riaditeľka Sociálnej poisťovne menovaná Jožkom Mihálom. Všetko má, len Zlaté teliatko jej chýba, aby sa mu mohla klaňať. Je to schopná žena naklonená sponzorom našej koalície. Zabezpečí invaliditu našim, keď jej prispejeme na sponzorstvo strany SDKÚ-DS a OKS. Robí všetko možné, len nie manažovanie Sociálnej poisťovne. V pracovnej dobe doslova rozjebala verejnú sedačku vo svojej kancelárii so šoférom a členmi OKS.“ Tak toto je jasný príklad nominácie nášho Žida Hríbika, ktorý zo závisti nemôže so svojou bužírkou robiť nič, len ohovárať čestné ženy. „Zamietnuté!“ Potom som dodal: „Vzhľadom na počet členov OKS by som ctihodnú dámu nazval ľudomilkou, pretože naše dievčatá v tom dome v Brezne, majú väčšiu klientelu.“ A rýchlo otváram posledný lístoček, na ktorom sa tkvelo meno kandidáta – Mordechaj Kapusta. Otec Serafim so Židom Hríbikom vyskočili ako obarení, vytiahli mobily a začali mi pred nosom mávať s hysterickým škrekotom: „My nie sme zradcovia. My sme takú nomináciu nedávali.“ Pokojne som vytiahol mobil a povedal: „Ani ja!“ A ukázal som im čistú stranu odfoteného lístka. Otec Serafim sa prežehnal, Žid stŕpol a ja som skromne zašepkal: „Stala sa Božia vôľa.“ Ale hneď som si spomenul, že zlato sa nedá piť. Pili ho len španielski Conquistadori, keď im ho Mayovia roztavené liali do hrdla. Striasol som sa a hovorím Židovi: „Vymením sošku Zlatého teliatka za sud Lacrimae Christie, čo máš v pivnici, ale titul mi prosím, prosím nechajte! Nádherne to zneje: „Mordechaj Kapusta – Najspravodlivejší medzi národmi“. Už sa budem môcť porovnať aj so Zuzkou Szatmáry a Ivetkou Radičovou. Toľko krásnych titulov.