Od dnešného rána sme slušní ľudia – staneme sa politikmi

V piatok naša Lóža Veľkého Orientu a Byzantského Rítu v Telgárte pre spoločenskú únavu nezasadala. Teraz sedím sám na terase Penziónu u Hanky v nočnej košeli, lebo kvôli stále spievajúcemu slávikovi som si nemohol obliecť nohavice. Chudáčik. Celý je unavený a zachrípnutý, ale nechce prestať spievať.

Jedinou útechou pre mňa je, že Otec Serafim tiež plače doma nad spievajúcim slávikom, pretože som sa ráno zastavil v Cerkvi a videl som Otca Serafima ako chodí sklonený a vytŕča počas celej liturgie zadok, aby mu netrčal predok.

Všetko to začalo vo štvrtok. Boli sme v Bruseli.

Za tých pár rokov už máme obrovské diplomatické skúsenosti, takže si už nenosíme víno v pet fľašiach. Keď Žid dostal tri pozvánky na rôzne stretnutia expertov v jeden deň, okamžite sme sa prihlásili v jeho mene všetci traja.

Získali sme tri spiatočné letenky a tak sme vo štvrtok ráno popíjali víno už na vynovenom bratislavskom letisku, v lietadle pokračovali a keď sme vystúpili na letisku v Bruseli, mali sme v taškách zavreté fľaštičky odporného rakúskeho vína, ktoré sme si vypýtali od letušiek.

V Európskej komisii sa už pohybujeme ako doma a tak sme si na pozvánkach vyznačili Coffee Break a Lunch. V pohode sme vystúpili vedľa sochy Roberta Schumanna a prešli do Residence Palace, kde sa práve pred tlačovkou podávalo pre novinárov občerstvenie – káva, lososové chlebíčky a šampanské.

Keď sme si pozreli tamojšie toalety, prešli sme cez ulicu do Charlemagne, kde sa práve podával Buffet Lunch z príležitosti stretnutia bankárov, ktorí budovali ochranný val. Keď sme rozdali vizitky, s chuťou sme sa pustili do jedla.

Vtedy sa pri nás zastavil Jožko Barosso a prosil nás o vysvetlenie, prečo naši nominanti nechcú podpísať záruky za balík pomoci pre Euro. Vraj mu písala, ako sa vyjadril: „Nejaká koza....“, že ona vyhrala u nás voľby, ale nemá na podpis mandát. Ten, že má náš nominant Robko Fico. Nerozumel tomu.

Pomyslel som si: „Nebudeme predsa ako Maďaróni zaťahovať do našich slovenských problémov celú Európsku komisiu,“ – a tak som mu to jednoducho po lopate vysvetlil:

„Čakali sme, že nám podpíšeš PPP projekty na dostavbu diaľníc, ale Ty si sa zdráhal. Tak si to teraz pekne vyžer!“

S údivom sa na mňa pozrel a spýtal sa: „Ako súvisí 750 miliárd našich € s vašimi diaľnicami?“

Chytil som ho okolo pliec a hovorím: „No ako s Európskou investičnou bankou v Bruseli. Nedala súhlas pred voľbami na podpis PPP projektov – ani 11. júna, ani 18. júna ... no a po voľbách už nesmieme podpisovať bez rokovania so židmi v Bratislave nič.“

Videl som, že sa mu v hlave rozjasňuje a tak som začal za horúca: „Možno máš ešte šancu do 1. júla. Pošli Ľubomírovi Vážnemu súhlas s PPP diaľnicami a my odporučíme v záujme Slovenska, podpísať Robkovi obe zmluvy.

Aj nevypovedateľnú zmluvu na diaľnice, aj na ochranný val,“ – a pomyslel som si: „Nebolo by to nelegálne a pomôžeme Slovákom sa zamestnať. Proste, ponesieme zodpovednosť za dostavbu diaľníc na Slovensku i za záruky na €, ktoré nás nič nestoja.

Snáď len tých pár politických bodíkov, ktoré stratíme v Bratislave, ale bodiská získame – tak ako vo voľbách – po celom Slovensku,“ – ...“ naviac, keď Iveta Radičová hovorí, že máme na podpisy kompetencie a už netrvá na tom, aby sme nič nepodpisovali. Tak nech ich využije“.

Zadumane od nás odišiel a my sme sa rýchlo presunuli do Berlamoynt Building, kde sa práve podávalo červené a biele víno na rozlúčku expertov. Keď sme vypili polovicu tácky, presunuli sme sa do takého maličkého Penziónu hneď vedľa Európskej komisie, kde práve dávali v TV futbalový zápas Taliansko – Slovensko.

Bol to taký multikulti Penzión. Obsluhoval nás ako v Telgárte Žid a poháre zbierala teroristka. Keď prítomní zistili, že sme zo Slovenska, nestačili sme dopíjať poháre, ktoré sa pred nami objavovali.

Pri každom góle som objímal teroristku a šmátral jej pod sukňou. Všetko sa to skončilo s veľkou slávou. Teroristka pozvala kamarátku pre Otca Serafima a Žid pojal manželku svojho kolegu v Penzióne, ktorá nás pozvala hore do bytu.

Keď sme s nimi robili swingers párty, ukázalo sa, že alkohol je veľmi zhubná vec. Aby to dievčatá napravili, dávali nám také modré pilulky. Ale stále sa nič nedialo. Tak sme ich pojedli ako TicTac.

No a to je dôvod, prečo už tri dni všetci traja máme zachrípnutých slávikov a prečo sme v piatok nezasadali.

Dúfajme, že tie teroristky aj s manželkou kamaráta žida v Bruseli sú v poriadku. Plakali, keď sme odchádzali.