Nacvičene otvoril len oči a vyzval ma:
„Hovor Synu!“ – Nacvičene preto, lebo ako všetci kňazi, štátni úradníci a
poslanci v parlamente, Otec Serafim dokáže spať posediačky a tváriť sa, že
pracuje pre Pána Nášho a ľud Boží, ergo Civitas Dei.
My, čo nie sme nacvičení spať posediačky
a predsa spíme zmožení vínom, sa pri otvorení dverí strhneme na stoličke a
často z nej aj spadneme, zmätene sa obzerajúc, kde sme. Každému príchodziemu je
jasné, že sme spali.
Ale cítiac netrpezlivosť Otca Serafima
som začal: „Spovedám sa Bohu a Tebe Otče Serafim, lebo verím, že všetko, čo sa
Ti chystám povedať, zostane medzi našimi desiatimi očami. Myslím medzi Bohom
Otcom Všemohúcim, Ježišom Kristom, Duchom Svätým, Tebou Otče a mnou.“ – Odmlčal
som sa, aby to strávil a keď som videl jeho prekvapený výraz v tvári,
pokračoval som: „Strácam dôveru v nášho Žida v Penzióne u Hanky, keď som sa
dočítal, že tú krásnu Reginu
Ovesny-Straka vyšetruje za podplácanie americká FBI a asi jej
nepomôže ani jej roztomilý prízvuk, keď hovorí po slovensky.
To, že je aj stará lakomá chamtivá
židovka sme dávno vedeli a nečudujeme sa, že ju spovedajú. Aspoň sa Slovenská
sporiteľňa spamätá a naši dôchodcovia v Hladovej doline sa dovtípia, prečo
platia také vysoké poplatky za služby banky, ktorú Mikloš s Dzurindom
reštruturalizovali za naše peniaze a za úplatok od Erste Group ju predali
židom.
Robí sa to všade. Veď aj židovská náboženská
obec Fedora Gála objednala za úplatok 1 miliardu Kč Gripeny zo Švédska.“
– Otec Serafim ma prerušil: „Synu, závisť je jeden zo
siedmych smrteľných hriechov. Vráť sa na zem! Do Telgártu a hovor,
čo Ťa ťaží na duši!“
Trochu ma nasral, lebo ten úvod patril
jemu a Svätej Trojici ako poľahčujúca okolnosť v nádeji, že namiesto 100
Zdravasov dostanem pokutu len jeden Otčenáš. A to je tak akurát na cestu do
Penziónu u Hanky.
Ale povzniesol som sa nad jeho
impertinenciou a stíšeným hlasom hovorím: „Naši nominanti schválili zákon
o strategických podnikoch. Náš Žid žije zjavne v globálnej kríze. Stále trpí
odvtedy, čo ho stiahla z kože
pani učiteľka v základnej škole. Otče!“ – veľmi ťažko to zo mňa liezlo a tak
som začal okľukou: „Otče! Ktorý podnik má najstrategickejší význam v Telgárte
pre Lóžu Veľkého
Orientu a Byzantského Rítu, ktorý vlastní nejaký žid a ktorý
napriek Tvojím dotáciám, mojím dotáciám a dotáciám
Nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás učinil svojím nástrojom, aby sme Jeho
dotácie poskytovali Lóži Veľkého Orientu a Byzantského Rítu, chudobným, chorým
a starým v Hladovej doline, ktorým vždy objednáme pohárik, stále stojí pred
konkurzom?“
Tvár sa mu začala rozjasňovať. Naklonil
sa a hovorí: „Ty chceš spáchať hriech vyvlastnenia, lebo zbavenie právnej
spôsobilosti Žida a prepis jeho majetku na Hanku by sa
nemusel podariť. Však?“
Pocítil som v hlase a slovách Otca
Serafima hriešnosť, ale mlčal som. Vedel som, že vyvlastnenie a zbavenie
právnej spôsobilosti nie sú ťažké smrteľné
hriechy.
Len skromne potichu, ako Satan som
zašepkal: „Sudov Leánky a Lacrimae Christie je plná pivnica,
čo by po vyhlásení konkurzu nikto nechcel, lebo je to víno drahé, nepredajné a kyslé
ako židovské viackrát prebalené produkty v Tescu.“ To stačilo.
O spravodlivom potrestaní židov,
novembrových povstalcov z roku 1989 a iných príživníkov, ktorí pod rúškom
ľudských práv a slobôd mali v skutočnosti ekonomické záujmy
a túžbu po peniazoch,
som už nemusel hovoriť.
Veselo si vykračujem k
Penziónu u Hanky spievajúc: „Pater noster,
qui es in caelis, es in caelis, sanctificetur Nomen tuum. Adveniat regnum
tuum....“
tlieskam! tak schuti som sa uz dlho nezasmial xD
OdpovedaťOdstrániťhttps://cutt.ly/OeWH22PQ
OdpovedaťOdstrániť