Spoveď európskeho sociálneho človeka

Vchádzam do Cerkvi a zakrádam sa k spovedelnici, tak ako minule do Penziónu u Hanky. Chcem sa vyspovedať zo svojich temných budúcich činov, ktoré ešte len nastanú. Otec Serafim podriemkával, rozvoniaval Leánkou a tak som mu tichúčko zaklopal na okienko.

Nacvičene otvoril len oči a vyzval ma: „Hovor Synu!“ – Nacvičene preto, lebo ako všetci kňazi, štátni úradníci a poslanci v parlamente, Otec Serafim dokáže spať posediačky a tváriť sa, že pracuje pre Pána Nášho a ľud Boží, ergo Civitas Dei.

My, čo nie sme nacvičení spať posediačky a predsa spíme zmožení vínom, sa pri otvorení dverí strhneme na stoličke a často z nej aj spadneme, zmätene sa obzerajúc, kde sme. Každému príchodziemu je jasné, že sme spali.

Ale cítiac netrpezlivosť Otca Serafima som začal: „Spovedám sa Bohu a Tebe Otče Serafim, lebo verím, že všetko, čo sa Ti chystám povedať, zostane medzi našimi desiatimi očami. Myslím medzi Bohom Otcom Všemohúcim, Ježišom Kristom, Duchom Svätým, Tebou Otče a mnou.“ – Odmlčal som sa, aby to strávil a keď som videl jeho prekvapený výraz v tvári, pokračoval som: „Strácam dôveru v nášho Žida v Penzióne u Hanky, keď som sa dočítal, že tú krásnu Reginu Ovesny-Straka vyšetruje za podplácanie americká FBI a asi jej nepomôže ani jej roztomilý prízvuk, keď hovorí po slovensky.

To, že je aj stará lakomá chamtivá židovka sme dávno vedeli a nečudujeme sa, že ju spovedajú. Aspoň sa Slovenská sporiteľňa spamätá a naši dôchodcovia v Hladovej doline sa dovtípia, prečo platia také vysoké poplatky za služby banky, ktorú Mikloš s Dzurindom reštruturalizovali za naše peniaze a za úplatok od Erste Group ju predali židom.

Robí sa to všade. Veď aj židovská náboženská obec Fedora Gála objednala za úplatok 1 miliardu Kč Gripeny zo Švédska.“ – Otec Serafim ma prerušil: „Synu, závisť je jeden zo siedmych smrteľných hriechov. Vráť sa na zem! Do Telgártu a hovor, čo Ťa ťaží na duši!“

Trochu ma nasral, lebo ten úvod patril jemu a Svätej Trojici ako poľahčujúca okolnosť v nádeji, že namiesto 100 Zdravasov dostanem pokutu len jeden Otčenáš. A to je tak akurát na cestu do Penziónu u Hanky.

Ale povzniesol som sa nad jeho impertinenciou a stíšeným hlasom hovorím: „Naši nominanti schválili zákon o strategických podnikoch. Náš Žid žije zjavne v globálnej kríze. Stále trpí odvtedy, čo ho stiahla z kože pani učiteľka v základnej škole. Otče!“ – veľmi ťažko to zo mňa liezlo a tak som začal okľukou: „Otče! Ktorý podnik má najstrategickejší význam v Telgárte pre Lóžu Veľkého Orientu a Byzantského Rítu, ktorý vlastní nejaký žid a ktorý napriek Tvojím dotáciám, mojím dotáciám a dotáciám Nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás učinil svojím nástrojom, aby sme Jeho dotácie poskytovali Lóži Veľkého Orientu a Byzantského Rítu, chudobným, chorým a starým v Hladovej doline, ktorým vždy objednáme pohárik, stále stojí pred konkurzom?“

Tvár sa mu začala rozjasňovať. Naklonil sa a hovorí: „Ty chceš spáchať hriech vyvlastnenia, lebo zbavenie právnej spôsobilosti Žida a prepis jeho majetku na Hanku by sa nemusel podariť. Však?“

Pocítil som v hlase a slovách Otca Serafima hriešnosť, ale mlčal som. Vedel som, že vyvlastnenie a zbavenie právnej spôsobilosti nie sú ťažké smrteľné hriechy.

Len skromne potichu, ako Satan som zašepkal: „Sudov Leánky a Lacrimae Christie je plná pivnica, čo by po vyhlásení konkurzu nikto nechcel, lebo je to víno drahé, nepredajné a kyslé ako židovské viackrát prebalené produkty v Tescu.“ To stačilo.

O spravodlivom potrestaní židov, novembrových povstalcov z roku 1989 a iných príživníkov, ktorí pod rúškom ľudských práv a slobôd mali v skutočnosti ekonomické záujmy a túžbu po peniazoch, som už nemusel hovoriť.

Veselo si vykračujem k Penziónu u Hanky spievajúc: „Pater noster, qui es in caelis, es in caelis, sanctificetur Nomen tuum. Adveniat regnum tuum....“