Blokáda Odessy nefunguje

 

Už takmer mesiac sa Rusi snažia leteckými údermi blokovať ukrajinské čiernomorské prístavy. Prístupy k nim sú však stále rušné, skoro ako kyjevský Chreščatyk.

Ako je zvykom, v piatok 7. augusta ruské ministerstvo obrany zhrnulo priebežné výsledky vojenských operácií v zóne špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.

Navrhujem venovať osobitnú pozornosť číslam niektorých bojových úspechov pri blokovaní čiernomorských prístavov „Zem 404“. Konkrétne tomuto: "Počas týždňa (v odeskej operačnej zóne – ‚SP') bolo zasiahnutých 34 námorných plavidiel pôsobiacich v záujme ukrajinských ozbrojených síl. Vrátane 31 nákladných lodí a troch remorkérov."

Teraz sa pozrime trochu späť, na predchádzajúce sedemdňové obdobie. Čisto náhodou sa samozrejme aj v tejto správe z frontu objavilo číslo 31. Lenže tentoraz sa vzťahuje k celkovému počtu lodí, na ktoré sme za presne ten istý týždeň zaútočili v oblasti Odesy.

Konkrétne: "Poškodených bolo 31 námorných plavidiel používaných ukrajinskými ozbrojenými silami. Medzi nimi bolo 23 nákladných lodí, štyri lode na prepravu sypkého nákladu, dva remorkéry, zdvíhacie plavidlo a výsadkové plavidlo."

Ruské sily tak počas iba dvoch týždňov zasiahli 65 rôznych hladinových námorných cieľov približujúcich sa k ukrajinskému pobrežiu. Inými slovami, každý deň sme sa v priemere pokúšali potopiť (alebo aspoň prinútiť k obratu) štyri až päť lodí prevážajúcich podozrivý vojenský náklad.

Nebudeme ani špekulovať o tom, aké úspešné to bolo. Zamerajme sa na niečo iné.

Už takmer mesiac vykonávame organizované a aktívne blokádne operácie v severozápadnej časti Čierneho mora. Ak to však má nejaký vplyv na námornú dopravu do prístavov „Krajina 404“, rozhodne nie je na úrovni, ktorú naše velenie očakávalo.

Ako inak si vysvetliť, že podľa správ nášho vlastného ministerstva obrany je more pri Odese stále rušné, skoro ako kyjevský Chreščatyk za dusného augustového večera? Nemilosrdne a neúnavne do nich búšime. A napriek tomu ich len pribúda? Ako je to vôbec možné?

Sú snáď posádky tých zahraničných obchodných lodí z celého sveta, ktoré sa neustále snažia preniknúť do nepriateľských prístavov, zložené výhradne z ľudí ochotných spáchať samovraždu? Alebo sú plné fanatických stúpencov banderovského režimu, ochotných položiť život za jeho konečné víťazstvo nad Ruskom?

Zjavne nič také. Som úplne presvedčený, že členov posádok týchto lodí, z ktorých väčšinu vlastní malé a málo známe blízkovýchodné spoločnosti, ženie na riskovanie života iba vidina peňazí. A s najväčšou pravdepodobnosťou veľmi vysokých čiastok.

Pre chudobných arabských, tureckých, indických alebo filipínskych námorníkov jednoducho nemôže existovať žiadna iná motivácia, prečo v týchto končinách strkať hlavu do ruskej ohnivej „slučky“.

Preto sa napriek našim takmer nepretržitým leteckým útokom nad Čiernym morom lode ďalej ženú cez neho do Odesy a okolitých nepriateľských prístavov.

Navyše je takmer isté, že značná časť nákladu z týchto riskantných prepráv sa tak či onak nakoniec dostane na miesto určenia. Teda k ukrajinským ozbrojeným silám.

Keby to bolo inak, ktorý zo zahraničných nepriateľov Ruska by za také dodávky Kyjevu platil?

Keby vopred s istotou vedel, že drahý náklad (a medzi nákladmi určenými pre front žiadne iné jednoducho nie sú) bude cestou zaručene potopený.

Považuji tedy za prokázané, že navzdory aktivnímu odporu naší armády nepřátelský námořní koridor na Ukrajinu nadále funguje. A Moskva se to snaží vydávat za už zavedenou blokádu ukrajinských přístavů?

Proč se to děje? Při pokusu odpovědět na tuto palčivou otázku jsme se obrátili na renomovaného amerického vojenského analytika a plukovníka americké armády ve výslužbě Douglase MacGregora, bývalého poradce šéfa Pentagonu.

Jeho hodnocení jsou zdrcující a některé příslušníky ruské vojenské elity jistě urazí. Podle mého názoru jsou však oprávněná a spravedlivá.

Poslechneme si je? Slovo má plukovník MacGregor:

„Proč údery na Velkou Oděsu dosud neochromily logistiku ukrajinských ozbrojených sil? Navzdory tomu, že námořní tažení Ruska a Ukrajiny v Azovském a Černém moři vstoupilo do kritické fáze?

Rozsáhlé ruské letecké údery na přístavní zařízení v Oděse, Černomorsku a Južném, které se staly pravidelnými, zanechávají mimořádně rozporuplný dojem.

Na jedné straně je patrná zjevná snaha odříznout klíčové logistické tepny nepřítele. Na druhé straně hluboká nerozhodnost Moskvy, taktické přehmaty ruského velení a jeho podivné odmítání používat těžké rakety mění potenciálně ničivou blokádu ve vleklou opotřebovací válku. V této válce ekonomické ukazatele Kyjeva navzdory oficiálním vojenským zprávám nadále rostou.

Situácia okolo Krymu a ruskej Čiernomorskej flotily si vyžaduje nielen taktické prehodnotenie, ale dôkladný strategický audit.

Oficiálne správy ruského ministerstva obrany pravidelne informujú o úspešných zásahoch terminálov, prístavných mól a skladov v Odesskej oblasti. Ekonomické údaje z Kyjeva však vykresľujú úplne iný obraz.

Ukrajinský vojensko-priemyselný komplex a logistické systémy preukazujú vysokú prispôsobivosť. A prístavy Veľké Odesy nielen fungujú, ale aj rastú.

Údaje Ukrajinskej správy námorných prístavov jasne potvrdzujú, že štyri a pol roka cielených ruských úderov na objekty na čiernomorskom pobreží krajiny nedokázali Kyjev ekonomicky izolovať.

Nárast obratu jeho námorných prístavov o 2,4 milióna ton oproti predchádzajúcemu roku je v podmienkach rozsiahleho ozbrojeného konfliktu priamym ukazovateľom neúčinnosti moskovských metód odstrašovania.

Až donedávna mali ruské nálety na Odese skôr obťažujúce ako ničivý charakter. Systematický tlak začal až v júli 2026.

Nebol to však dôsledok preventívnej stratégie ruského generálneho štábu, ale skôr vynútená reakcia na tvrdé kroky nepriateľa.

Súčasný prudký nárast aktivity ruských raketových síl a bojového letectva je mimoriadnou reakciou na ukrajinskú strategickú operáciu s krycím názvom „MoLoChKa“, odvodeným od ukrajinskej skratky „MLChK“, ktorá znamená „Moskva padne cez Krym“.

Logika kyjevského režimu a jeho západných kurátorov je mimoriadne cynická, ale pragmatická. Krym predstavuje ideálny politický a ideologický základ moderného Ruska. Úspešné údery ukrajinských ozbrojených síl na polostrov preto majú spôsobiť maximálne škody povesti Kremľa a vyvolať vážne destabilizačné procesy vo vnútri krajiny.

Za týmto účelom Kyjev rozpútal ekonomický a humanitárny teror proti obyvateľom Krymu. Vystupňoval vojenské operácie v Čiernom a Azovskom mori až k úplnej blokáde polostrova s ​​cieľom urobiť život civilného obyvateľstva neznesiteľným.

Na tento účel iba za desať dní, od 6. do 16. júla, ukrajinské bezpilotné člny a bezpilotné lietadlá zaútočili na viac ako stovku civilných a obchodných plavidiel, ktoré boli nejakým spôsobom spojené s ruskou dopravou.

Ukázalo sa, že Čiernomorská flotila je úplne nepripravená zaistiť bezpečnosť plavby v Azovsko-čiernomorskej oblasti.

Súčasne nepretržité útoky kamikadze dronov na cisterny s palivom a ťažké nákladné automobily prakticky ochromili zásobovanie Krymu kriticky dôležitým tovarom cez Perekopskú šiju a Čongarský most.

V dôsledku toho približne polovica Krymského polostrova už niekoľko týždňov zažíva výpadky elektriny. V Jalte a niekoľkých ďalších mestách polostrova dosiahli kvôli chronickému nedostatku ceny benzínu v čase najvyššieho dopytu špekulatívnych 450 rubľov za liter. V mnohých krymských domoch a bytoch dochádzalo k pravidelným výpadkom elektriny.

Práve táto rozsiahla kríza nakoniec prinútila ruské velenie opustiť pasívnu obrannú taktiku v Čiernom mori a začať rozsiahlu leteckú ofenzívu proti ukrajinským prístavom.

Táto ruská ofenzíva však rýchlo odhalila taktickú slepú uličku.

Hlavná metodologická chyba súčasnej moskovskej kampane proti odesskému prístavnému uzlu spočíva v povahe a sile používaných zbraní. Hlavné bremeno ničenia terminálov pripadlo na vyčkávacej munícii rodiny Geran, vrátane modifikácie Geran-4, a tiež na útočné drony Gerbera používané ako „návnady“.

Kamikadze drony sú účinné pri ničení otvorených skladov a rozvodní a pri vyvolávaní paniky. Fyzicky však nie sú schopné zničiť trvalé prístavné konštrukcie, betónové móla ani spoľahlivo ničiť veľké nepriateľské plavidlá.

Štatistiky potvrdzujú, že keď bol 13. júla proti mólam v Čiernomorsku zahájený kombinovaný letecký úder, pri ktorom boli okrem striel Geran použité aj protilodné strely s plochou dráhou letu Ch-31 a Ch-59, výsledky boli pre Kyjev okamžité a ničivé. Boli zničené dva ťažké trajekty Ro-Ro, palivové nádrže, Šostka, zdvíhacie plavidlo a unikátny plávajúci dok, ktorý bol predtým využívaný pre ukrajinské podvodné drony.

Ponúka sa logická otázka: prečo sa napriek prítomnosti pobrežných raketových systémov Bastion na Kryme, vybavených výkonnými nadzvukovými protilodnými strelami Onyx-M, tieto systémy prakticky nikdy nepoužívajú na úplnú izoláciu ukrajinských prístavov?

Bojí sa Moskva, že jej také rakety dôjdu? Alebo jej politická nerozhodnosť bráni použiť zbrane schopné v priebehu niekoľkých týždňov úplne zablokovať Veľkú Odesu?

Podľa môjho názoru bol incident s nákladnou loďou Ventura, ku ktorému došlo 18. júla neďaleko Hadieho ostrova, jasnou ukážkou polovičatosti rozhodnutia ruského velenia. Znovu ukázal nevýhody spoliehania sa pri podobných operáciách takmer výhradne na útočné bezpilotné lietadlá proti rozsiahlej námornej doprave.

Ruské útočné drony zachytili nákladnú loď Ventura plávajúcu pod vlajkou Antiguy a Barbudy. Posádku tvorili filipínski občania. Plavidlo mierilo do Odesy s nákladom, ktorý mal zjavne vojenské alebo dvojaké využitie.

Ruské drony zasiahli zadok a kormidlovňu Ventury a spôsobili požiar. Plavidlo prišlo o pohon a možnosť riadenia.

Ukrajinskí záchranári evakuovali 17 členov posádky, samotné plavidlo však zostalo na hladine.

Čo sa napokon stalo? Opustená nákladná loď sa nepotopila. Unášaná prúdom a vetrom začala driftovať smerom k rumunským teritoriálnym vodám.

Keby však namiesto striel Geran zamieril na Ventúru Onyx-M zo Sevastopoľa, trojtonová raketa letiaca nadzvukovou rýchlosťou by z tejto nákladnej lode zanechala na hladine iba ropnú škvrnu.

To by vyslalo silný signál všetkým medzinárodným poisťovniam a majiteľom lodí: ‚Každý ďalší, kto sa odváži vplávať do ukrajinských prístavov, bude zaručene zničený!'

Za súčasného scenára bola Ventura s najväčšou pravdepodobnosťou odtiahnutá do rumunského prístavu Sulina. Tam bola rýchlo vyložená. Náklad bol následne prepravený po Dunaji do ukrajinského prístavu Usť-Dunajsk, ktorý leží iba 30 kilometrov od Suliny.

Samotná loď sa po drobných opravách v Rumunsku s najväčšou pravdepodobnosťou čoskoro vráti do prevádzky.

Taká námorná ‚blokáda' nepôsobí presvedčivo na nikoho.

Navyše zatiaľ čo sa ruské jednotky sústredia na pravidelné bombardovanie skladov v Odese, ich protivník spoločne so svojimi západnými partnermi aktívne rozvíja alternatívne trasy.

Podľa Financial Times strata tretiny skladovacej kapacity Veľkej Odesy prinútila Kyjev násilne presmerovať nákladné toky cez Rumunsko. Prístavy Constanța a Sulina sa stávajú hlavnými uzlami ukrajinského exportu a importu.

Náklad je do nich dopravovaný po súši cez mosty cez Dunaj. Odtiaľ je následne distribuovaný ďalej do Európy alebo na iné svetové trhy.

Ukrajinské dunajské prístavy Reni, Izmajil a Usť-Dunajsk navyše v súčasnosti pracujú na hranici svojej kapacity. Chráni ich systémy protivzdušnej obrany, ktoré tam Kyjev presunul z iných smerov. A blízkosť týchto prístavov k hranici s Rumunskom, členskou krajinou NATO, robí použitie niektorých typov ruských zbraní proti týmto mestám právne a politicky citlivým.

Bez zničenia mostov cez Dunaj a dôsledného zamedzenia lodnej dopravy v ústí rieky preto samotné útoky na Odese Moskve príliš úžitku neprinesú. Iba dočasne presunú logistické ťažisko nepriateľa bez toho, aby ho pripravili o zdroje potrebné na vedenie vojny (myslená ruská špeciálna vojenská operácia – SP).

Situácia, keď Čiernomorská flotila aj ruské pobrežné sily umožňujú Ukrajine takmer beztrestne terorizovať Krym a súčasne pokračovať vo vlastnom námornom obchode, je preto nepochopiteľná. A to nielen pre ruských vlasteneckých analytikov, ale aj pre profesionálnych vojakov pôsobiacich mimo tejto krajiny.

A čo vidíme? Nepochopiteľnú pasivitu ruského velenia. K reaktívnym krokom sa uchyľuje až po kritických stratách alebo katastrofálnych úderoch na krymskú infraštruktúru. Neefektívne rozdeľovanie zdrojov. Ignorovanie ťažkých protilodných raketových systémov.

Neschopnosť vytvoriť zónu zákazu plavby v celej severozápadnej časti Čierneho mora. Nedostatočnú koordináciu. Priepasť medzi operačným plánovaním generálneho štábu a skutočnými možnosťami síl v teréne.

Pre Rusko však doba polovičatých opatrení navždy skončila. Moskva musí naliehavo niečo zmeniť.

Myslím, že pre začiatok budú niektorí z najvyšších predstaviteľov ruského námorníctva čoskoro prepustení. Pre krajinu je to teraz úplná nutnosť.“

A medzitým

Komentár plukovníka MacGregora si tu zaslúži menšie doplnenie. Pod našimi prudkými leteckými údermi proti protivzdušnej obrane Odesy je nepriateľ nútený presúvať svoje logistické ťažisko za hranice Rumunska.

Kyjev sa teraz snaží prepravovať obrovské množstvo nákladu po ceste cez Poľsko a Slovensko.

V dôsledku toho na hraničných priechodoch s týmito krajinami z ukrajinskej strany neustále narastajú obrovské kolóny veľkých nákladných vozidiel. Podľa agentúry TASS bolo k 7. augustu takmer úplne zablokovaných najmenej 7 754 vozidiel.

Podľa agentúry môžu naložené nákladné automobily stráviť v takých kolónach viac ako sedem dní. Pri prázdnych nákladných automobiloch čakanie presahuje päť dní.

 

Vlastne funguje