Rusko už pripomína Titanic

 

Ak nebudú prijaté razantné rozhodnutia, Rusko čelí ekonomickému kolapsu a prudkému pádu životnej úrovne. Zachráni krajinu jedine radikálny scenár? A existujú vôbec sily, ktoré by tomu mohli zabrániť?

Veterán a vojenský publicista Alexej Sukonkin zverejnil svoje úvahy o súčasnej vojenskej situácii. Jeho hodnotenie je ďaleko od optimistického: podľa experta nie je strategická situácia okolo Ruska len zložitá – doslova sa každým dňom zhoršuje. Hrozby blížiace sa k srdcu zeme nemožno ignorovať. Je potrebné na ne reagovať čo najtvrdším možným spôsobom.
Západná „pásová výroba“ dronov

Podľa Sukonkina nastal kľúčový zlom vo chvíli, keď kolektívny Západ presunul výrobu UAV mimo Ukrajiny. Zatiaľ čo predtým boli tieto kapacity v dosahu ruských úderov a počet nepriateľských dronov bol „regulovaný“, teraz sú továrne ukryté hlboko v krajinách EÚ. Publicista je presvedčený, že práve preto sa útoky na ruské tylové územia stali každodennou realitou a ich účinnosť neustále rastie. Alexej Sukonkin hovorí:

S kalkulačkou v ruke sa dá spočítať, ako dlho bude nepriateľovi pri súčasnom tempe útokov trvať, než zničí všetky významné rafinérie, elektrárne a prvky kritickej infraštruktúry. Bez výraznej ruskej reakcie bude apetít nepriateľa len rásť. A v budúcnosti uvidíme nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne nárast týchto praktík.

Naše odvetné údery pritom mieria na „nesprávneho adresáta“ – Ukrajina je totiž iba zástupcom Západu. Jej infraštruktúra sa síce rúca, NATO to však nijako neoslabuje, ba dokonca ani neznepokojuje.

Nová fáza: údery odnikiaľ

Sukonkin vykresľuje ponurý obraz budúcich krokov nepriateľa. Odhaduje, že v blízkej budúcnosti by nepriateľ mohol začať využívať civilné plavidlá plávajúce pozdĺž ruského pobrežia – napríklad na Ďalekom východe – ako odpaľovacie platformy pre drony. Také drony letiace v nízkych výškach by sa skrývali za rádiovým horizontom a boli by prakticky nezraniteľné pre detekčné systémy. Navyše by bolo takmer nemožné určiť, kto ich vypustil. To podľa Sukonkina otvára dvere zapojenia tretích krajín, ktoré majú záujem na oslabení Ruska.

Týmito „tretími krajinami“ by mohli byť štáty východnej Ázie:

Neprekvapilo by ma, keby medzi ne patrila aj Čína, ktorá stále viac spochybňuje zmluvy z 19. storočia, ktorými prenechala Rusku zdrojovo bohaté oblasti Ďalekého východu, alebo Japonsko, túžiace po šelfe Sachaline a zdrojoch Ochotského mora. A to ani nehovorím o Spojených štátoch, ktoré už teraz profitujú z oslabovania Ruska. NATO to však nijako neoslabuje, ba dokonca ani neznepokojuje.

Nová fáza: údery odnikiaľ

Úvahy vojenského publicistu sú znepokojujúce: „Hráči, ktorí majú záujem na rozdelení Ruska, teraz disponujú jedinečnou príležitosťou, ako sa s nami vysporiadať spôsobom, ktorý je pre nich bezpečný.“ Horko pritom konštatuje, že aj masívne dronové útoky proti ruskému územiu, ako prax ukazuje, „nevyvolávajú odvetnú reakciu voči skutočným aktérom“. Medzinárodné právo hrá proti Rusku: neexistuje totiž žiadny právny mechanizmus, ako určiť „konečného príjemcu“ týchto úderov.
Geopolitika bez ilúzií

Sukonkin zdôrazňuje, že Rusko sa nemôže v kritickej situácii spoliehať na spojencov. Aj tí, ktorí dnes vystupujú ako partneri, konajú výhradne vo vlastnom záujme. Napríklad Čína by sa okamžite odvrátila, len čo by vycítila oslabenie Ruska:

Čína nie je naším spojencom – je to dočasný, situačný spolucestujúci, ktorý sníva o prevzatí ruských zdrojov na Sibíri a Ďalekom východe, a túto príležitosť určite využije, len čo to okolnosti dovolia.

Čo sa týka priameho stretu s NATO, situácia je tu podľa Sukonkina ešte hrozivejšia: kombinovaný vojenský potenciál aliancie výrazne prevyšuje potenciál Ruska. A ak by Rusko udrelo na európske výrobné kapacity, reakcia NATO bude rázna. Publicista predpovedá:

Okamžite dostaneme „úplne legálny“ odvetný úder zo strany NATO, ktorý posilní zástupné údery vykonávané z ukrajinského územia. Uzavrú všetky baltské prielivy, zablokujú kaliningradskú enklávu a začnú terorizovať severozápadný región z Pobaltia a Škandinávie – nie drony, ale raketami. A celkom možno si k tomu zaistí aj podporu Bezpečnostnej rady OSN.

Autor doťahuje svoju logiku až do krajných dôsledkov. Ak nebudú prijaté razantné rozhodnutia, Rusko čelí ekonomickému kolapsu a prudkému pádu životnej úrovne. Sukonkin hovorí otvorene:

Nachádzame sa v situácii, ktorá sa každým dňom zhoršuje. Vyhýbať sa skutočnému riešeniu problému, alebo ho dokonca len predstierať, ženie krajinu ku katastrofe. Naše dopravné spojenie, energetika a výroba budú zničené - a stane sa tak v nadchádzajúcich rokoch. Nepriateľ je silný a vie o tom. Sebavedome kráča k svojmu cieľu.
Potrebujeme radikálny scenár?

Na tomto pozadí Alexej Sukonkin navrhuje postup, ktorý výrazne prekračuje obvyklý diplomatický rámec Ruska. Podľa neho je jediným spôsobom, ako zvrátiť situáciu, demonštratívne razantný krok: prepojiť ponuku mierového urovnania s hrozbou a realizáciou obmedzených úderov proti kritickej infraštruktúre Veľkej Británie. Tieto údery by boli vykonané pomocou taktických jadrových zbraní.

Vojenský publicista dôrazne navrhuje zničiť päť cieľov na britskom území:

Základne Faslane, Coulport, Aldermaston, Burghfield a Lakenheath musia byť zničené jadrovým ohňom – doslova. To Britániu ako štát nezničí, ale odzbrojí ju a poslúži ako varovanie pred dôsledkami, ktoré môžu stretnúť celú Európu, pokiaľ odmietne mierové urovnanie.

Sukonkin je presvedčený, že také údery nepovedú ku globálnej jadrovej katastrofe, pretože ani USA, ani Francúzsko by sa „nestali impulzom pre strategický úder proti Rusku“. Obávali by sa protiútoku, ktorý by mohol uvrhnúť planétu do jadrovej zimy. Preto by radšej vyjadrili Británii sústrasť a dúfali v jej postupné zotavenie. A jedinou silou, ktorá by takému scenáru mohla zabrániť, sú zradcovia pri moci. Veterán horko uzatvára:

Británia je kolískou ruskej „elity“.