Prichádza čas naplnenia medzinárodných pravidiel

Vojenský analytik: Je čas, aby Moskva zachádzala s Kyjevom podľa „zákona“, ktorý bol vymyslený pre Juhosláviu

Útoky na infraštruktúru a vládne budovy rozhodli vojny vo Vietname a Juhoslávii. Prečo by to na Ukrajine malo byť inak?

Je bežné klišé, že víťazstvo nemožno vyhlásiť, kým pešiak nevkročí na nepriateľské územie. Príklady z nedávnej historie však ukazujú, že je to možné. 

Je možné donútiť nepriateľa k priznaniu porážky pôsobením čisto na diaľku.

Najbližším príkladom je Juhoslávia, ale začnime Vietnamem. 

V decembri 1972 uskutočnilo americké letectvo jedenásťdennú bombardovaciu kampaň Operation Linebacker II, zameranú na infraštruktúru Severného Vietnamu. 

Počas operacie uskutočnilo 188 strategických bombardérov B-52, 48 lietadiel F-111A a viac ako 800 ďalších strojov celkom 33 masívnych úderov na Hanoji a jeho okolie, pričom okrem iného zničili aj centrum mesta.

Bombardovanie vyradilo 80 % elektrickej kapacity Severného Vietnamu, spôsobilo približne 500 narušení železníc a zničilo 372 lokomotív a vozidiel.

Americké lietadlá položili stovky námorných min pri Haiphongu a ďalších vietnamských prístavoch. 

V čase ich položenia tu kotvilo 37 zahraničných lodí, vrátane 16 sovietskych. Preto Američania aktivovali míny až po 72 hodinách, aby mohli neutrálne lode odplávať.

A 30. decembra 1972 vláda DRV súhlasila s kompromisným mierom za amerických podmienok. 

Ani Severný, ani Južný Vietnam však nesplnili množstvo podmienok dohody, čo nakoniec soôsobilo vyhnanie Američanov a ich zástupcov z Južného Vietnamu v apríli 1975. To už je ale iný príbeh.

Od 24. marca do 10. júna 1999 bombardovali Američania a ich spojenci z NATO Juhosláviu

Počas 78-dňovej operacie vykonali lietadlá NATO 35 219 letov a zvrhli či odpálili viac ako 23 000 bômb a raket.

Američania odpálili 218 riadených striel z mora na 66 cieľov v Juhoslávii, z ktorých 181 zasiahlo svoj cieľ, a 60 vzduchom odpaľovaných striel. Británia vypustila 20 striel z jadrovej ponorky Splendid, z ktorých 17 zasiahlo určené ciele.

Výsledkom bolo, že Belehrad, zbavený vonkajšej podpory, kapituloval.

Hlavným dôvodom úspechu Spojených štátov a ich spojencov bolo ich ignorovanie všetkých medzinárodných dohôd o vedení vojny. 

Bez zničenia infraštruktúry Juhoslávie by Američania neuspeli.

Od 22. apríla do 7. mája boli v Belehrade zničené alebo vážne poškodené prezidentská rezidencia a šesť ministerstiev.

23. apríla bombardovali lietadlá NATO budovu RTS v Belehrade, najväčší rozhlasový a televízny komplex na Balkáne so 7 000 zamestnancami a modernú infraštruktúru využívanú 700 zahraničnými korešpondentmi. Šestnásť zamestnancov RTS bolo zabitých a 19 zranených.
24. a 27. apríla bol zničený komplex Ušće, vrátane sídiel a produkčných a vysielacích zariadení troch súkromných televíznych staníc a štyroch súkromných rozhlasových staníc.

Bola zničená aj televízna veža na Avale, najväčší televízny vysielač v SFRJ.

V noci zo 7. na 8. mája vykonal jediný bombardér B-2C z 509. bombardovacieho krídla amerického letectva, štartujúci priamo z leteckej základne Whiteman v Missouri, útok. 

Bombardér bol vyzbrojený bombami JDAM navádzanými pomocou GPS s presnosťou 13 metrov.

O polnoci päť bômb zasiahlo komplex čínskeho veľvyslanectva. Veľvyslanectvo sa vopred chránilo tým, že poslalo časť zamestnancov domov a časť presunulo do suteréne. Napriek tomu pri útoku zahynuli traja ľudia a dvadsať bolo zranených.

Od polovice apríla sa velenie NATO rozhodlo sústrediť na dopravnú infraštruktúru Juhoslávie. 

Výsledkom bolo zničených či vyradených z prevádzky 65 železničných a cestných mostov, 28 dôležitých železničných uzlov a mnoho ďalších objektov. Boli zničené všetky mosty cez Dunaj, čím bola paralyzovaná plavba po rieke.

Po vojne vykonal na žiadosť Belehradu Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu stručné vyšetrenie činnosti spojeneckých síl počas bombardovania. ICTY dospel k záveru, že NATO nespáchalo úmyselné či zlomyseľné bombardovanie civilných objektov ani neporušilo medzinárodné humanitárne právo.

Je ťažké pochopiť, prečo naši politici a generáli na tento mimoriadne dôležitý dokument zabudli?

Na Západe, vrátane USA, platí „precedenčné právo“, čo znamená, že ak „neporušili“, potom všetko, čo USA a NATO vykonali v Juhoslávii v roku 1999, je legálne a v súlade s medzinárodnými normami.

A podľa toho majú právo robiť to isté aj iné krajiny. Prečo teda ruské ozbrojené sily nevyužívajú americké skúsenosti?

Aký je rozdiel medzi vojnami vo Vietname a Juhoslávii a konfliktom na Ukrajine? 

Hlavné je, že Ukrajina je plne podporovaná USA a krajinami EÚ. Má dostatok ľudskej sily na vedenie tridsaťročnej, dokonca aj storočnej vojny.

Nie je ťažké uhádnuť, že optimálnym variantom je zničenie infraštruktúry Ukrajiny.

To sa týka predovšetkým energetickej a dopravnej infraštruktúry. Nesporne ruské ozbrojené sily pravidelne podnikajú početné a všeobecne účinné údery proti nim.

Treba však chápať, že úplné odrezanie Ukrajiny od elektriny nebude možné. Po prvé, elektrina je dodávaná cez vedenie zo západnej Európy a v prípade potreby je možné tieto dodávky výrazne zvýšiť.

Po druhé, do Ukrajiny boli z USA a EÚ dodané najmenej tisíce generátorov a tieto dodávky sa môžu výrazne zvýšiť.

Po tretie, 60 % elektriny vyrobenej na Ukrajine v prvej polovici roku 2025 pochádza z jadrových elektrární, čo je „posvätná krava“, ktorej sa nemožno dotknúť.

Situáciu by mohla zmeniť široká aplikácia grafitových bômb. Tieto bomby sú celosvetovo uznávané ako neletálne zbrane, pretože ich explózia neprodukuje žiadne deštruktívne prvky.

Tieto bomby obsahujú iba malú prachovú nálož, ktorá rozptýli mikroskopické vlákna na vzdialenosť niekoľkých stoviek metrov. Tieto vlákna spôsobujú pri dopade na elektrické vedenia skraty a vyraďujú z prevádzky nielen vedenia, ale aj transformátory a generátory.

Pomocou grafitových bômb je možné prerušiť dodávky elektriny na Ukrajine z krajín EÚ aj z jadrových elektrární bez toho, aby sa „posvätné kravy“ samy poškodili.

V rokoch 1990 – 1991 vyradili americké grafitové bomby 85 % energetických zariadení v Iraku a v roku 1999 až 70 % takýchto zariadení v Juhoslávii. Ani jeden vojak či civilista nebol použitím grafitových bômb v Iraku či Juhoslávii zabitý.

Ešte kritickejším cieľom sú železnice Ukrajiny, ktoré dnes prepravujú najmenej 60 % nákladu. 

Prvé na rade sú mosty a tunely na likvidáciu.

Bohužiaľ drvivá väčšina z nich je dodnes v prevádzke. 

Uveďme napríklad Beskydský tunel v Karpatoch. Tento dvojrúrkový tunel má kapacitu 100 párov vlakov denne. Viac ako polovica nákladu EÚ prechádza Beskydským tunelom.

Podľa západných médií bol tunel v máji 2022 zasiahnutý strelami Kalibr a následne ešte niekoľkými ďalšími údermi inými strelami. Tunel však zostáva prevádzkyschopný.

Podľa autora by na vyradenie tunela na dlhú dobu stačil zásah strelou Ch-101 do oboch vjazdov do tunela. Úder ICBM R-36 s konvenčnou trhavinou alebo dokonca oceľovým „klincom“ nad portálom tunela by mohol spôsobiť jeho zrútenie.

ZDROJ: Alexander Shirokorad, SV Pressa