Rozprávka starej matere

Keď som sa narodila, bývali moji rodičia v štátnom byte, kde platili 70, - Sk mesačný nájom. Žiadny fond opráv sa neplatil; keď sa niečo pokazilo alebo bola potrebná väčšia oprava, národný výbor mal dosť prostriedkov, aby ju zaplatil.

Jasle, škôlku, základnú, strednú aj vysokú školu som mala úplne zadarmo a pretože som sa dobre učila, mala som už na strednej škole "prospechové", teda svojich 300, - Sk len pre seba. Na vysokej škole to bolo 500, - Sk a za to sa dalo zaobstarať celkom dosť. Pekné zimné čižmičky stáli 190, - Sk, zimná bunda 250, - Sk a vstupné napríklad do kina 3, - Sk. Do divadla to bolo až 15, - Sk. Pobyt v letnom tábore, ktorý trval 3 týždne s celým zabezpečením i s výletom stál 200, - Sk. Chodila som do "pionierskeho paláca" (Grassalkovitschov palác - dnes sídlo AndrejaKisku, poznámka prekladateľa) mal rad krúžkov - turistický, výtvarný, spevácky, pohybový, divadelný - tam sme sa mohli vyžívať úplne zadarmo vo svojich záujmoch a záľubách a rodičia mali istotu, že je o nás dobre postarané.

Keď som skončila vysokú školu, mala som možnosť si vybrať z niekoľkých ponúk, kam nastúpim do práce. Dve boli priamo v mieste, kde sme bývali, ďalšie mimo náš okres. Rodičia mali úplnú istotu v zamestnaní, vždy vedeli, že majú zaistenú prácu aj zárobok, nikdy sa nestalo, že by nedostali v určitý termín výplatu alebo, že by ich prepustili a oni nemohli nájsť ďalšiu prácu.

Spomínam si, že sa otecko nepohodol so svojím vedúcim - zašiel do susedného podniku a tam mohol okamžite nastúpiť. Do svojich 35 rokov som sa nestretla s bezdomovcom, s nezamestnaným; keď niekto nepracoval 3 dni, zavreli ho ako príživníka; v nemocnici alebo v lekárni rodičia a v neskorších dňoch sme platili len za recept 1, - Sk.

V obchodoch bolo všetko, čo sme potrebovali a potraviny a detský tovar dotovaný štátom. Za 1, - Sk boli tri rožky, liter kvalitného mlieka, na ktorom sa ako som ho priniesla domov z obchodu usadila hore centimetrová vrstva smotany a bolo úplne bez konzervačných látok a stálo 3, - Sk. Kvalitné maslo stálo 10, - Sk a za 100, - Sk som urobila nákup pre 4 člennú rodinu na tri dni. Zálohu na výplatu som mala 400, - Sk a s tým som v pohode vydržala 14 dní. Knihy stáli okolo 20, - Sk a krásna rozprávková obrázková kniha 38, - Sk, ale to už bol luxus. Za odvoz smeti sme neplatili nič, mesto ich upratovalo zadarmo. Nikdy som vtedy nepočula slovo exekútor, nútená aukcia, slovo milionár sa nepoužívalo vôbec.

Peniaze sa počítali maximálne na tisíce. Náš nový dom, ktorý sme si postavili, stál so všetkým necelých 300 000, - Sk a to sme ešte dostali bezúročnú pôžičku od štátu a dotáciu. Novomanželský pôžička bola 30 000, - Sk bezúročná, zaobstarali sme za ňu všetko potrebné do domácnosti - nábytok, vybavenie, spotrebiče.

Za každé narodené dieťa sa nám potom znížil dlh o niekoľko tisíc, dostali sme pôrodné, za ktoré sa dal pohodlne kúpiť kočík aj s celou výbavičkou. Keď sme o druhej poobede ukončili svoju prácu, o pol tretej už sme boli doma aj s deťmi, ktoré sme cestou vyzdvihli zo škôlky a celé popoludnie sme potom ako rodina mali len pre seba. Na dovolenku sme chodili cez ROH - na tri týždne v Luhačoviciach na hoteli Červený október dvaja dospelí a dve deti za 270, - Sk - potvrdenku som vnúčatkám ukázala, pretože ju mám roky schovanú. Bola tam aj reštaurácia.

Keď ochorela babička, postarali sa o ňu zadarmo v nemocnici. Keď zomrela, bez ťažkostí a pôžičiek sme mohli vypraviť dôstojný pohreb a zaobstarať jej miesto odpočinku i s náhrobkom. Mali sme vždy všetkého dosť a hlavne z čoho šetriť peniaze tak, aby sme si nikdy nemuseli na nič požičiavať.

Bývanie, štúdium, zdravie, vek seniorov, pestovanie "koníčkov", Vianoce, narodeniny a sviatky, dovolenka, výlety, oblečenie, zariadenie domácnosti, auto - všetko sa obišlo bez pôžičiek a stresov, kde na to vziať. Keď náhodou niekedy niekto niečo ukradol, ľudia sa od neho dištancovali a z ich spoločnosti bol vylúčený. To, že ho bez veľkých prieťahov okamžite zavreli, to bolo automatické. Podvodník sa potom musel odsťahovať a začínať inde od nuly.

Na poli sme pestovali všetko a nikdy sa nám nič nestratilo. Zemiaky sme vykopávali tam, kde sme ich zasadili, taktiež všetku zeleninu - bez oplotenia a stráženie. Ovocie v pokoji dozrelo až do úplnej zrelosti, nemuseli sme ich oberať takmer zelené v strachu, aby nám ich niekto zo stromov neukradol. Doma sme zamykali len na noc, inak boli dvere neustále otvorené pre nás i pre susedov, keby niečo potrebovali. Susedia si pomáhali a mali k sebe blízko. Rodiny fungovali tak, že kedykoľvek niekto z jej členov niečo potreboval, zhlukli sa všetci a pomohli.

Je nová doba - a ja si rada spomínam a rozprávam deťom "rozprávky", ktorým nechcú veriť.

* "Ukradnuté a poslovenčené" z fejsbukového profilu dr. Henricha Františka Bobáka, zlínskeho spisovateľa