Desivé paralely fašizmu a antiruskej hystérie

Súčasnosť poskytuje úžasné možnosti získavania informácií a rozširovanie rozhľadu všetkých ľudí v tých najzapadnutejších kútoch miest a dedín sveta.

   Ale nielen to. Dnešné technológie prekonávajú bariéru medzi civilizovanými ľuďmi a ľuďmi bez akéhokoľvek vzdelania - jednoduchými ľuďmi ako im hovoríme v našej kultúre a končinách.

   Svet sa zmenšil a vzdialenosti nehrajú prakticky žiadnu rolu.

   Cestovanie po svete alebo tiché pozorovanie života na jednom mieste, zamýšľanie sa nad zmyslom svojej existencie alebo upevňovanie si svojej viery a presvedčenia, je prístupné i tomu najjednoduchšiemu človeku, hoci v skutočnosti nikto, žiadna ľudská bytosť nie je jednoduchá.

  Všetci sme zložité ľudské stvorenia. A pochopenie okolitého sveta už nie je výsadou len tých, čo vedia čítať a písať, ako to bolo v minulosti.

   Vďaka komunikačným technológiám každý človek má možnosť nahliadnuť do vesmíru i do mikrosveta, do histórie i súčasnosti, fantazírovať o budúcnosti, ale i učiť sa variť a vzájomne spoznávať iné kultúry. Môže sa podeliť o svoje životné skúsenosti s inými. Dokonca môže žiť iné životy. Môže virtuálne prežívať život celebrity i bezdomovca, milionára i sluhu, faraóna i felaha, chudobného Indiána v Andách i boháča v Hollywoode, cestovateľa, dobrodruha, vraha i zločinca alebo policajta i sudcu. 
   Môže porozprávať príbeh svojho života iným alebo podeliť sa o svoj zážitok a svoje životné skúsenosti na sociálnych sieťach. Môže komunikovať s neznámymi a vzdialenými ľuďmi. Spoznávať sa s nimi a ich životmi.

   To všetko vďaka novým technológiám.

   Človek sa stal slobodným. Stal sa slobodným, nie vďaka prijatiu koncepcie slobody a demokracie západnej kultúry, ale napriek nej.

   Preto ma desia predsudky a túžba tzv. slušných ľudí vnucovať svoje životné skúsenosti a predstavy o demokracii, pravde a slobode iným ľuďom. 
   Akoby si neuvedomovali, že tým im de facto vstupujú do ich života a berú im nielen slobodu myslenia, ale aj právo na slobodný vlastný život.

   Ich teórie o slobode a demokracii sa rozchádzajú s činmi. Robia presne to, čo im na ich názorových oponentoch vadí a čo ľudia poznajú už dávno v slovách "...nečiň to, čo nechceš, aby činili tebe...".

S prekvapením sme si prečítali diskusiu pod videom v Týždni: Kisku vypískali - Lavrova vítali. Priamo vo videu dala redakcia podnet a určila smer, akým by sa diskusia mala rozvíjať.

   Nejdeme kritizovať autorov videa a ani rozoberať diskusiu. Každý nech si urobí názor sám. Rovnaká diskusia sa vedie na SME a v iných "mienkotvorných denníkoch" českej i západnej proveniencie a písali sme o tom v minulosti niekoľkokrát.

   Jej charakteristickou črtou je, že štve jedných ľudí proti druhým a redakcie sa nezakryte pridávajú na stranu neľudských prejavov a vulgárnych nadávok voči iným diskutérom, len preto, že diskutéri nedrukujú tým našim názorom - povedané športovou terminológiou - a majú iný, dokonca opačný názor.

   Je to presne metóda nastupujúceho fašizmu a štvavej kampane na vyvolanie vojny, ktorú sme videli v britskom seriáli Vzostup a pád NSDAP v rokoch 1930 - 1938.

   V Rusku a v "rusofiloch" redaktori našli svojho nepriateľa a pôvodcu všetkého zla na svete tak, ako v židoch a v "ochrancoch židov" našiel nepriateľa a pôvodcu všetkého zla nemecký fašizmus. Používajú rovnaké slová a rovnaké metódy.

   Nebudeme vám vnucovať svoj názor.

   My sme však skúsili v článkoch a diskusiách nahradiť slová ruský trolo, Rus, komunista, štbák a pod., slovami žid, socialista, nepriateľ nemeckého národa, bolševik a pod. a zdesili sme sa.

   Ak toto má byť civilizovaný postup a demokratická žurnalistika, tak sme počuli to, čo naši rodičia a dedovia počuli pri nástupe fašizmu pred začatím 2. svetovej vojny a čo sme dodnes nazývali goebelsovská propaganda.

Kto chce 3. svetovú vojnu? Chcú ju redaktori? Chce ju Rusko? Kto potrebuje prekrútiť realitu?

  K spomínanému videu a komentárov v ňom poznamenávame, že to nadšenie ľudí na Slavíne si Sergej Lavrov nemusel kupovať tak, ako si kupuje každú zmienku o sebe Andrej Kiska.

   Redaktori SME a Týždňa sebe a nám len zakrývajú oči pred skutočnosťou. Už ani diskusie k Rusku pod svojimi článkami nepovoľujú zo strachu pred ľuďmi a ich skutočnými názormi. Nie všetko riadia zo Súmračnej. To sú úbohé utvrdzovania samých seba "slušných" ľudí, inteligentných, vyhranených voči jednoduchým. 

Ich výhovorka, že sú diskusie plné vulgarizmov sa sama vyvracia v diskusiách na Týždni, kde piano dovoľuje vulgarizmy zo strany tých správnych demokratov, voči tým "ruským trolom".

   Najlepšie je, že už aj politológovia a iné médiá tvrdia, že Putin dáva do internetovej propagandy cez ním platených trolov 7 miliárd € a že bežný trolo dostane až 800 € mesačne.

   Nevedia si poradiť s rozmýšľaním ľudí, tak vinu zase hádžu na nepriateľa Putina.

   V RTVS v správach ako príklad dávali z facebooku a diskusií pár výťahov, že vraj trolov, k diskusii na Ukrajine. Ak by bolo to, čo píšu pravda, za tie peniaze musí byť na internete 100 miliónov ruských trolov. Kde by ich vzali?

   Nechápu, že ľudia vyjadrujú svoj názor? USA zaplatili za propagandu, ako hovorila Victoria Nulandová, len 5 miliárd do Ukrajiny a nefunguje. Teraz skúmajú, prečo "ruskí trolovia sú úspešní"?

   No, ľudia nie sú hlupáci a dnes už majú viac možností porovnať si správy so skutočnosťou a prikloniť sa k pravde.

   Aj vďaka tomu, že sú slobodní. A technológiám. Ako sme písali na začiatku úvahy.