Nič sa nezmenilo od Dostojevského čias

Už nejakú dobu dostávam od nich (Židov) listy, v ktorých ma celkom vážne a s trpkosťou obviňujú, že vraj na nich útočím, že ich nenávidím ...nie kvôli nedostatkom, "nie ako vykorisťovateľov", ale ako rasu... A kedyže som ja vyhlásil, že nenávidím Židov?! Keďže takú nenávisť som v srdci nikdy nemal a tí Židia, čo ma poznajú a s ktorými som prichádzal to styku to vedia... Než poviem čo len slovo, vyvrátim toto obvinenie raz navždy, aby som sa k tomu už nemusel vracať neskôr.

... Je pravda, že spoznať 400 ročnú históriu takých ľudí, ako sú Židia, je ťažké, ale toľko viem, že v celom svete sa sotva nájdu ľudia, ktorí by sa toľko ponosovali na svoj údel - tak nepretržite, na každom kroku, po každom jednom slove: ako ich ponižujú, o ich utrpení, o ich mučeníctve. Človek by si mohol myslieť, že nepanujú v Európe - aspoň pokiaľ ide o obchod s účastinami a teda aj o politiku, domáce záležitosti, morálku v štátoch.

...Ja jednoducho neverím tomuto nariekaniu Židov, že ich strašne potupujú, utláčajú a ponižujú. Podľa môjho názoru je ruský roľník - a všeobecne ruský obyčajný občan - oveľa viac utláčaný, než Žid. ...Židia sa vždy hlasitým krikom dožadovali pre seba práv, aké ruský ľud nemá; vrieskali a ponosovali sa, že ich utláčajú, že sú obeťami, že by im mali dať viac práv, "až potom od nás požadovať, aby sme si my plnili povinnosť voči štátu a voči ruskej populácii".

Ale potom prišiel Osloboditeľ a oslobodil domáce obyvateľstvo. A komu hneď ako prvému padlo za obeť? Kto hneď začal zneužívať ich necnosti? Kto ich poviazal tým svojím večným naháňaním sa za zlatom? Kto - všade, kde to len bolo možné - nahradil vlastníkov pôdy - s tým rozdielom, že i keď tí tiež vykorisťovali ľudí, snažili sa pritom (možno vo svojom vlastnom záujme) nezničiť roľníka, nevyčerpať ho úplne prácou, kdežto Žid sa o vyčerpanosť z práce nestará; ten zhrabne, čo je jeho a ide ďalej.

Ja viem, že keď toto budú Židia čítať, hneď začnú vykrikovať, že je to lož; že je to osočovanie, že klamem, že som o tomto nezmysle mylne presvedčený preto, lebo "nepoznám 400 ročnú históriu týchto bezúhonných anjelov, ktorých nemožno k nikomu prirovnať, pokiaľ ide o morálku a to nielen k iným národom, ale ani k ruskému ľudu, ktorý ja tak bránim" (podľa slov toho, čo mi písal)...
Nuž povedzme, že mám v poznaní o spôsobe života Židov medzery, ale jednu vec viem naisto a som pripravený pohádať sa o tom s každým, a tým je to, že medzi našimi obyčajnými ľuďmi nieto vžitej, a priori, neokrôchanej nenávisti k Židom - toho, čo by zodpovedalo myšlienke: "Judáš predal Krista". I keď toto občas možno počuť u detí alebo z úst nejakých opilcov, naši ľudia ako celok sa dívajú na Židov, opakujem, bez predsudkov a nenávisti. Mal som možnosť toto pozorovať päťdesiat rokov. Dokonca som žil s tými ľuďmi, priamo medzi nimi, v tých istých barakoch, spiac s nimi na tých istých pričniach. Bolo tu aj pár Židov, ale nik nimi nepohŕdal, nik od nich nebočil, nikto ich neprenasledoval. Keď sa modlili (a Židia sa modlia s výkrikmi, ošatení do zvláštneho odevu) nik sa tomu nečudoval, nikto im v tom nebránil, nik sa nevysmieval - čo by sa dalo očakávať od takých surovcov (podľa vášho hodnotenia), ako sú Rusi. Naopak, keď to videli, zvykli vravieť: "Také je ich náboženstvo, tak sa oni modlia". A len ticho prechádzali okolo, takmer to schvaľujúc.

A predsa, títo istí Židia v mnohých ohľadoch Rusmi opovrhovali, odmietali spolu s nimi jesť, dívali sa na nich zvrchu (a kde? - vo väzení!) a všeobecne prejavovali nadradenosť a boli neprívetiví k Rusom, teda k domácemu obyvateľstvu. A to isté sa týka ozbrojených zložiek - všade, po celom Rusku: spýtajte sa, či Žida prenasledujú preto, lebo je Žid, lebo je židovského pôvodu, kvôli jeho viere a zvykom. Nikde nič také nenájdete a to platí o ľuďoch všeobecne. Naopak, ubezpečujem vás, že v ozbrojených zložkách a inde, obyčajný ruský človek veľmi dobre rozumie a chápe (napokon, Židia to veru neskrývajú), že Žid s ním jesť nechce, že k nemu cíti averziu, že sa mu snaží vyhýbať. A namiesto aby sa cítil urazený, obyčajný Rus nato povie: "Také je ich náboženstvo, to je kvôli ich viere, že so mnou nechce jesť a stráni sa ma" (t.j. nie preto, že by bol zlomyseľný). A kedže to jasne pochopil, veľkodušne Židom odpúšťa.

Z času na čas sa zamýšľam: ako by to asi bolo, keby v Rusku neboli tri milióny Židov, ale iba tri milióny Rusov a 80 miliónov Židov... Snažili by sa Rusov obrátiť na svoju vieru? Ako by sa k nim správali? Dovolili by, aby mali rovnaké práva? Dovolili by, aby si medzi sebou vyznávali vieru po svojom? Neurobili by z nich otrokov? A čo horšie: nezodrali by ich z kože?! Či by ich nepozabíjali do posledného, až k úplnej exterminácii, ako to zvykli robiť s cudzincami v staroveku, počas svojej histórie?

Nie veru, ubezpečujem vás, že v Rusoch niet predsudkov a nenávisti k Židom; možno je tu však nevôľa - a v niektorých oblastiach dokonca i veľká nevôľa. Ale tomu sa vyhnúť nedá. Toto tu je, ale to nemá korene v tom, že ide o Židov; to veru nie je rasizmus alebo náboženská nenávisť; to má korene v iných príčinách, ktoré nemožno pripisovať domácemu obyvateľstvu, ale len a len Židom.
Dokonca už v detstve som čítal a počul legendu o Židoch; že tí údajne neochvejne musia čakať Mesiáša, všetci do jedného, od najnižšieho po najvyššieho a najvzdelanejšieho - filozofa a kabalistu, rabína; že oni veria, že Mesiáš ich opäť všetkých v Jeruzaleme zjednotí a svojím mečom im ostatné národy zmietne pod nohy; že práve toto je príčina, prečo väčšina Židov má sklon k jedinej profesii - k obchodu so zlatom a k zlatníctvu. A to všetko vraj preto, lebo keď príde Mesiáš, aby sa nestalo, že budú pôdou a majetkom viazaní k cudzím krajinám; keďže budú mať všetko premenené na zlato a šperky, lepšie sa im to ponesie, keď
zažiari lúč úsvitu:

svoju flautu, svoj tábor a cimbal,
svoje bohatstvo a svoj posvätný symbol
ponesieme späť k prastarej svätyni,
k svojmu starému domovu - do Palestíny.
Všetko toto som - opakujem - počul ako legendu, ale verím, že je v tom aj zrnko pravdy vo forme inštinktívnej, neprekonateľnej tendencie. ...Namiesto aby svojím vplyvom povznášal a vzdelával, namiesto aby šíril poznanie, ekonomicky vzmáhal domáce obyvateľstvo - namiesto tohto všetkého Žid všade, kde sa usadil, ešte viac ubil a morálne skazil ľudí; tam sa humanita ešte viac potlačila a vzdelanostná úroveň sa znížila; tam sa ešte viac rozmohlo neľudské utrpenie, proti ktorému sa nijako nedalo brániť. Spýtajte sa domácich naokolo: "Povedzte, čo poháňa Žida - čo ho hnalo vpred celé stáročia?" Všade dostanete rovnakú odpoveď: neľútostná bezohľadnosť.

A tak teda, je tu nato dôvod, že Židia dnes všade riadia obchod s účastinami; je tu nato dôvod, že kontrolujú kapitál, že sú to majstri úveru... že sú potom následne i páni medzinárodnej politiky a čo sa odohrá v budúcnosti, to je jasné aj Židom: ich vláda, ich úplná nadvláda sa blíži!
Blížime sa k úplnému triumfu tých ideí, pred ktorými sa budú musieť klaňať city ľudstva, smäd po pravde, kresťanské a národné cítenie, ba dokonca i národná dôstojnosť. Pohýname sa presne opačným smerom - k materializmu, k zaslepenému hromadeniu peňazí za každú cenu.

Preklad Prop
_______________________________________________
Fiodor Michajlovič Dostojevskij, ruský spisovateľ (1821 - 1881)