Kríza

Prológ

Zvolili sme veľmi jednoduchý a vďačný nadpis príspevku, pod ktorým nás bude propagovať celý google vyhľadávač. Väčšiu vyhľadávaciu šancu má už len tag Mordechaj Kapusta.

 

Ale pýtate sa, prečo kríza? Pretože zaujíma každého a všetci sme nejakú krízu zažili. Kríza puberty, kríza v manželstve, menopauza v krízovom veku, kríza seniorského veku, finančná kríza, rozchod partnerov v smotánke, depresia, kríza viery, kríza s parkovacími miestami, kríza počasia, kríza na Ukrajine, osobná kríza a mohli by sme takto pokračovať dlhú dobu každý sám.

My sme v našom Penzióne u Hanky zažili veľa kríz.

Ukončime preto prológ videom, ktoré nás ako leitmotív bude sprevádzať v našom príspevku:

Od vzniku Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu v Telgárte v Penzióne u Hanky sa na jej zasadnutiach zaoberáme vojenskými, politickými, sociálnymi a náboženskými otázkami, ktoré nám spôsobili nemalé patálie. V médiách a v našom prológu sa tomu spisovne hovorí kríza.

Dnes prežívame ďalšiu patáliu, hoci sa jej dôsledky prejavili ešte včera a dnes už v pokoji sedíme a popíjame svoje obľúbené drinky.

Žid Hríbik, pokladník našej lóže kvôli zlomenej sánke sŕka slamkou Vodku Putin a netvári sa nijako, lebo má modrofialové oko a obväz okolo hlavy, keď ma včera znovu chytil amok antisemitizmu.

Moja maličkosť, Mordechaj Kapusta ako člen lóže, sedím skrčený v predklone, opatrne občas odpíjam z pohára Lacrimae Christie a držím si pod stolom svoju ubolenú mužkosť.

Jedine Otec Serafim, veľmajster lóže sa ako obvykle tvári spokojne a leje do svojho bezodného hrdla pohár Leánky jeden za druhým.

Nebudem vás napínať.

V seniorskom veku každý si v lóži riešime krízu samostatne, svojím spôsobom, ktorá nás zasiahla ako dôsledok krízy našich manželiek.

Hanku, židovu ženu, Xéniu, ženu Otca Serafima a moju starú stále bolia hlavy, majú depresie a problémy s plnením si manželských povinností. My sme tolerantní manželia a riešime tieto krízy každý svojím spôsobom.

Otec Serafim s tým nemá žiadne problémy. Stále dlhšie a dlhšie spovedá hriešne ženy telgártske. Žid má jemné hladučké ruky, pretože celý život nič nerobil, len zdieral Slovákov a mne s mojimi drsnými rukami a vykrútenými prstami nezostáva nič iné, len občas chodiť na prechádzky s mojím jazvečíkom do Domu s červeným svetlom v Brezne.

Naposledy som bol v Dome v auguste počas krízy na Ukrajine. Zažil som tam nemilé prekvapenie.

Moja favoritka Oxana z Ukrajiny bola okupovaná nejakým nórskym turistom penzistom. Trpezlivo som čakal a keď ma privítala, žiadala odo mňa poplatok rovný môjmu mesačnému dôchodku. Povedala, že si uvedomila ako ju zdieram, lebo od Nóra dostala 250 € za tie isté služby, ktoré poskytuje mne.

Zdesil som sa a vysvetľujem jej milo, že penzie v Nórsku a u nás sú rozličné a nemôžem predsa minúť svoj mesačný príjem na zábavu s ňou. Ale Oxana bola neoblomná.

Nahneval som sa a povedal som jej, že ju budem sankcionovať a aspoň mesiac ju nenavštívim. Okrem toho vyzvem všetkých dôchodcov v okruhu 50 km od Brezna, aby ju bojkotovali. To je teraz veľká móda u nás v Európskej únii. Oxana sa napriek tomu neozvala.

A preto tu v Penzióne u Hanky teraz sedím takto skrčený nad stolom, držím si pod stolom rozkrok plný zbytočností ako pivnica gorala plná poľských jabĺk.

Som síce psychicky pokojnejší, lebo som včera zmlátil Žida za Jaceňuka, za Porošenka, za Klička a ostatných Židov golfovou palicou, ktorú ako senior už dlhšie z frajeriny nosím na prechádzky namiesto budzogáňa. To viete. My antisemiti si dôvod vždy nájdeme.

Keďže víno rozjasňuje myseľ, začal som sa zrazu záhadne usmievať a nikomu som nič nepovedal. Len som upokojený popíjal víno a pojedal klobásky.

Epilóg

Na druhý deň som kúpil za 30 € malé prasiatko a demižón vína, vzal som ich do osady nad Telgártom, upiekli sme ho a pri víne mi moja adoptovaná dcéra Scarlet Šarköziová sľúbila, že sa večer stretneme pri prameni Hrona.

Takto sa riešia problémy a nie sankciami.