Gender Equality v Pussy Riot priemysle

Všetci sme už pomaly pred odchodom na večnosť a stále sme sa nedožili svojich päť minút slávy, ako mnohí naši rovesníci doma i vo svete.

Ba čo viac. Už nás popredbiehali aj deti zo škôlky a my nech robíme, čo robíme, nič sa nám nedarí.

Stále tu sedíme v Telgárte, úplne obyčajní, nezaujímaví, pijeme Lacrimae Christi, Leánku, jeme klobásky s paprikou, paradajkami, šunčičku s chrenom a nikto o nás nezavadí ani na chvíľu. Ani tí redaktori zo SME k nám neprídu, hoci sochy sme si už zohnali. Aj pre jazvečíka. Tých zaujímajú len nejakí nemuži a neženy.

Akokoľvek sme si naše sochy obzerali v stodole, hladkali ich, oblievali vínom a obliekali do najkrajších šiat, stále sme v nich nenašli uspokojenie. Zhrýzali nás pochybnosti, načo nám bude sláva po smrti, keď my ju neuvidíme. Neuvidíme tváre našich neprajníkov.

Preto sme si medzi novoročnými predsavzatiami zaumienili, že tohto roku o nás budú písať v novinách na celom svete a Youtube bude prekonávať rekordy.

Hneď v prvých dňoch Nového roka sme začali s prípravami. Skôr ako uskutočníme akt slávy, natočíme video.

Oblečenie nám netreba. Oblečenie totiž nebude žiadne.

V tom sme si vzali príklad z mladých nadšených diev, ktoré bojujú v pravoslávnych a kresťanských chrámoch proti nespravodlivosti a tmárstvu na celom svete. 

Dáme tým nielen príklad ostatným, ale pomôžeme našim spoluobčanom, ktorí bojujú za ľudské a občianske práva, zasadzujú sa za rovnoprávnosť LGBT a sociálne istoty starých, chudobných a chorých.

Koľko zla od odporných tmárov a fanatikov sa spustilo na ich hlavy len za to, že bojujú za svoje presvedčenie. Od tých nemoderných, hlúpych a obmedzených ľudí. Jednoducho, celá idiotská verejnosť, ktorá ich volila a ktorá ich platí, spustila na nich spúšť nadávok a otvoreného nepriateľstva.

Ale je to krásna predstava. Aj my budeme slávni, aj o nás sa bude hovoriť v dejinách, aj o nás budú písať v Týždni, možno aj v SME a Delete.

Aby sme si urobili reklamu, pre našich priaznivcov už v predstihu predkladáme skúšobný náčrt.

Mordechaj Kapusta ešte na obrázku chýba, lebo je z nás najhanblivejší. Okrem toho, on to režíruje, takže ešte uvidíme ako to bude in Vivo.

Sami vidíte, že ani Otec Serafim nebol nadšený predstavou režiséra a oháňal sa všelijakými výhovorkami, čo na to jeho šéfovia, ale keď sme mu navrhli sa oholiť a dať si dolu mitru, súhlasil. Aj Žida sa nám podarilo za podobných podmienok presvedčiť a tak si nechal jarmulku doma.

Napriek tomu sme sa rozhodli, že zachováme ich anonymitu, postavy na snímke nebudú mať mená a nafotíme ich tak, aby nebolo vidieť, kto je obrezaný.

Každý si bude hovoriť: "Naľavo je ten Žid alebo napravo?"

Keďže celá séria skúšobných obrázkov vyšla nadmieru uspokojivo, Lóža Veľkého Orientu a Byzantského Rítu vyslala Mordechaja Kapustu nájsť exteriéry, kde by sme videá mohli nakrútiť.

Posledná správa pred vydaním tohto prehlásenia hovorí, že Mordechaja Kapustu videli potulovať sa na jemu známych miestach v Bratislave v trojuholníku Židovňa, Tunel, Dóm sv. Martina.