Ariel Šaron a Jozef Tiso

Po smrti Ariela Šarona sa na stránkach mienkotvorných denníkov a týždenníkov rozpútala diskusia skupiny obdivovateľov politiky Izraela okolo sionistov Radovana Baránika a Františka Šebeja a antisemitov okolo Kamila Kandalafta a Petra Weisenbachera.

Mnohí bežní čitatelia sa pod tlakom argumentov spomínaných nadšencov zmätene pozerajú raz na jednu stranu, potom zase na druhú v pomykove, komu dať za pravdu.

Keď jedna strana vyjde s argumentom o živote Ariela Šarona, okamžite druhá strana ho anihiluje a predstaví svoj kontraargument.

Domnievame sa, že pre takýchto zmätených čitateľov bude najlepšie, keď si prečítajú nie to, čo hovoria obe strany o Arielovi Šaronovi, ale to, čo povedal Ariel Šaron sám o sebe a tak ho už konečne naveky pochovajú, či už s hanbou alebo slávou.

Nakoniec už je každému jasné, že dejiny na Ariela Šarona nezabudnú tak, ako nezabudli na Jozefa Tisa, prvého prezidenta Slovenskej republiky.

A práve Jozef Tiso, hoci nebol vojak a generál je rovnako predmetom sváru antisemitov a Židov na jeho ceste v dejinách ako herostratova sláva Ariela Šarona.

Pri Jozefovi Tisovi Židia tvrdia, že bol vrah a vojnový zločinec, ktorý vydal slovenských Židov napospas Nemcom, hoci vedel, že ich v Oswienčimi vyvraždia, čo sa aj stalo a preto spravodlivo ako vojnový zločinec odvisol.

Antisemiti hovoria, že je to všetko židovská propaganda, aby sa Slováci cítili vinní voči Židom a platili im odškodnenie. Jozef Tiso v dobrej viere, že slovenskí deportovaní občania Cigáni, komunisti, socialisti, a aj Židia, idú do Nemecka pracovať vo vojnovom priemysle, platil Nemcom 500 ríšskych mariek za každého takéhoto deportovaného slovenského občana tak, ako terajšia vláda Slovenska platí tisíce € investorom z Európskej únie za každé vytvorené pracovné miesto tiež pre slovenského občana.

Antisemiti tvrdia, že Ariel Šaron bol mäsiar a vrah, ktorý vydal napospas Palestíncov v Sabre a Šatíle falangám Libanoncov, hoci vedel, že ich povraždia ako na bitúnku, čo sa aj stalo a je preto plne zodpovedný za tento čin. Vedel, čo činí a urobil to s plným vedomím. Preto mal byť súdený ako vojnový zločinec.

Židia hovoria, že všetko je len palestínska propaganda a Ariel Šaron o ničom nevedel, len  súhlasil s elimináciou technického zabezpečenia a personálu teroristických organizácií v Sabre a Šatile a bol to muž mieru. Vraždenie trvalo tri dni, pričom Izraelčania ako okupujúca krajina mala povinnosť zabezpečiť ochranu civilných osôb. Alebo sa nám tu snažia vnútiť predstavu, že izraelská vojenská rozviedka nezaregistrovala počas troch dní nič, dokonca ani v situácii, keď izraelskí vojaci streľbou zaháňali utekajúce ženy a deti naspäť do utečeneckých táborov?

Tragické je, že Židia nám vnucujú predstavu, že Sabra a Šatíla neboli utečenecké tábory obohnané ostnatým drôtom, ale obyčajné milé mestské štvrte Bejrútu. Nebudeme ich presviedčať, že koncentračné tábory a getá v 2. svetovej vojne boli milé predmestia Varšavy alebo Mathausenu.

My, ktorí nie sme ani židia, ani antisemiti, by sme privítali ukončenie týchto tirád besedníkov normálnou serióznou diskusiou historikov, ktorí povedia, čo urobil Jozef Tiso dobre a čo nie celkom dobre a prečo si nezaslúži rehabilitáciu, tak ako na druhej strane povedia, čo urobil Ariel Šaron dobre a čo nie celkom dobre a prečo si nezaslúži byť nazývaný mäsiarom a vojnovým zločincom.

  Zatiaľ si prečítame ako videl Ariel Šaron sám seba, hoci pravdepodobne Židia označia jeho interview za falzifikát a budú tvrdiť, že sa nikdy neuskutočnilo a je len palestínskou propagandou ako sú propagandou starej ruskej tajnej služby Protokoly sionských mudrcov. Preto Rusov spravodlivo zmasakrovali ako Palestíncov.