Návrat Pontského Piláta

Všetci sme hriešni a popri cnostiach máme ľudské neresti. Veď aj ilumináti sú len ľudia a sedem hlavných pokušení sa nevyhýba ani Lóži Veľkého Orientu a Byzantského Rítu.

Otec Serafim si rád vypije Leánky a pošpásuje s hriešnicami, Žid miluje prepočítavenie zlatých mincí v pivnici a napcháva sa kóšer klobáskou s kóšer vodkou Putin a mne sa tiež páčia cudzie ženy a popíjanie Lacrimae Christie. Všetko však robíme s mierou.

Málokedy sa stáva, aby sme neodišli zo zasadnutia na vlastných nohách. Máme nad sebou anjelov strážnych, ktorí nám vždy včas povedia, kedy máme odísť a my vstaneme a mlčky sa poberieme domov.

Jedine Žid sa často váľa spitý do nemoty pod stolom, ale ten je doma v Penzióne u Hanky, takže to, čo sa nám stane doma, keď s úľavou odpadneme do postele, jemu sa stáva na zasadnutí lóže. Je pravda, že Otcovi Serafimovi sa to stáva, keď nie sme v Telgárte a nemá obavy, že ho uvidia veriaci, ale výnimka potvrdzuje pravidlo.

Preto ma prekvapilo, že som včera pod rúškom tmy musel odviezť Otca Serafima na fúriku z Penziónu u Hanky a podľa stanov lóže sa o neho postarať.

Pri ukladaní Otca Serafima do postele, vypadol mu z nohavíc na zem zhúžvaný papier, ktorý som si s prirodzeným zmyslom pre poriadok strčil do vrecka.

Sedím na slniečku na terase Penziónu u Hanky, raňajkujem a čítam poznámky Otca Serafima, ktoré si pripravil na nedeľnú liturgiu.

“Drahí veriaci, bratia a sestry! V túto poslednú nedeľu pôstneho obdobia si spomíname na vyhnanie Adama z raja, ktorý bol z neho vyhnaný kvôli hriechu, ale vo Veľkom pôste sa začína cesta jeho návratu, ktorý vyvrcholí tým, že sám Kristus v paschálnom tajomstve  zostúpi do podsvetia a dá mu svoju ruku, aby ho vyzdvihol zo smrti a priviedol ho späť do raja. Žiaľ predtým zažije ukrutné bolesti, ktoré mu spôsobil Pontský Pilát, aby sa zapáčil židom.”

Ďalej bolo písmo trochu rozmazané a ťažko čitateľné. Evidentne Otec Serafim písal zvyšok kázne po pár džbánoch Leánky a tak s námahou lúštim jeho myšlienky.

“Dnes práve na Veľkú noc sa k nám reinkarnovaný Pontský Pilát vrátil. Zabudol, že v neho vkladalo nádeje 1,1 milióna kresťanov, chudobných, chorých a starých a pokorne platili dane Rímu zo svojich skromných dôchodkov. Chce sa zapáčiť farizejom a preto sa rozhodol ulahodiť Európskej komisii. Umýva si ruky a hádže nádeje na spasenie Slovákov židom tak, ako to urobil v roku 33 A.D. s našim spasiteľom Ježišom Kristom vo svojom predchádzajúcom živote.”

Zdvihol som hlavu, aby som sa zhlboka nadýchol, upil som si vína a s roztrasenými rukami čítam ďalej:

“Pontský Pilát hodil cez palubu všetkých svojich verných, ktorých v roku 2010 po prehratých voľbách nechal napospas židom, aby ich povyhadzovali zo zamestnania a uvrhli do biedy s pomocou falošných prorokov. Napriek tomu pri ňom zotrvali a teraz, keď s nádejou očakávali spravodlivosť, vydáva Ježiša Krista do rúk židov.”

Spomenul som si na Nesmrteľnú ženu Jessie Fremontovú, ktorá po prehratých voľbách svojho manžela Johna Fremonta ústami Irving Stona povedala: “Hlavnou úlohou novín je poraziť protivníka. Malá časť novín sa vydáva na to, aby rozširovali správy. Založili ich preto, aby podporovali politickú stranu alebo politického kandidáta. Podporu širokých vrstiev a más sme na stretnutiach získali. Nezískali sme však verejnú mienku.”

A dal som za pravdu Otcovi Serafimovi, keď som pochopil, že Róbert Fico chce byť zvolený aj v roku 2016 a preto ako Pontský Pilát si na úkor 1,1 milióna voličov kupuje priazeň židov v médiách.

Trochu ma znepokojilo, že boh dal Otcovi Serafimovi taký bystrý rozum, ktorý napriek džbánom Leánky neutrpel žiadnu újmu a s obavami čítam záver kázne:

“Veľká noc roku 2012 nám pripomína, že nenájdu spravodlivosť na svete nasledovníci Ježiša Krista, ale môžu dúfať v spasenie po smrti, čo nie je až také terno. Pontský Pilát sa vrátil, aby nás hodil do spárov skartovača na generálnej prokuratúre, keď si dobre poumýval ruky a nechal jeho osud a osud nás na rozhodnutie židov a prezidenta.”

Predstavil som si ako neduživý židko Jožko Čentéš, politický nominant, ktorý nás v preoblečení navštívil v Telgárte, sa každé ráno prechádza okolo kancelárie generálneho prokurátora, s úškrnom sa pozerá na obraz pred ňou, netrpezlivo si mädlí ruky pri predstave ako si nechá narásť bradu a bude hrať na klavíri podľa nôt budúceho predsedu KDH Daniela Lipšica, spravodlivého z najspravodlivejších.

Tak sa naplní tajná koalícia nominantov  Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu s KDH podľa želania Janka Čarnogurského, ale pod taktovkou Danka Lipschitza.

Budeme musieť zavolať Róberta Fica na koberec, keď nechceme stratiť kredit u našich konkurentov. To ma upokojilo.

Oprel som sa do stoličky, nastavil tvár slnku a pustil v mobile Dostaveníčko Franz Schuberta, ktoré mi pripomína šťastné dni mladosti.

Život je tak krásny.