Šírenie bratislavskej kultúry po Slovensku

V dnešnej dobe facebooku sa demonštrácie a protesty proti Gorile pekne rozšírili z Bratislavy po dedinách a mestách Slovenska. Žiaľ, je nám smutno, je nám clivo, že židovská kultúra premiestňovaniasôch sa z Bratislavy do ostatných častí Slovenska ešte nedostala.

Samozrejme okrem Košíc, kde pôsobí múdry starosta Rudolf Bauer zo ŽNO. Ten zapotrošil umeleckú mozaiku v hodnote 30 000 € premiestnením do zberu.

Tento zjavný nedostatok sme sa rozhodli v našej Lóži Veľkého Orientu a Byzantského Rítu napraviť, blízko nášho milovaného Telgártu.

Po príhode, ktorá ma skoro priviedla do raja som sa liečil na Sliači, kde ma prišli v nedeľu navštíviť moji najdrahší priatelia Otec Serafim a Žid. Tešilo ma, že nemôžu bezo mňa byť alebo piť? Ale to je jedno a to isté.

V peknom zimnom nedeľnom dni sme sa prechádzali po areáli kúpeľov a obdivovali bronzové reliéfy Aranyho Jánosa a Madácha Imreho, maďarských básnikov, ktorých jedinou zásluhou pre Sliač bolo, že sa liečili v kúpeľoch. Za to im vďační rodáci z Okrášľovacieho spolku SMK venovali tabuľu.

Už sme sa poučili, že bratislavskí židia pre premiestňovanie sôch najprv vytvoria Spolok nezávislých okrášlenie milujúcich občanov, ktorí spíšu petíciu a s ňou presvedčia starostov, že treba sochu umiestniť alebo premiestniť.

Vieme, že to robia židia po celom svete. Na tento účel vždy nájdu nejaký spolok a vymyslia cenu so soškou. Tak dostala cenu Iveta Radičová i Žena Európy Zuzana Szatmáry. O Václavovi Havlovi ani nehovoríme.

A tak sme v kúpeľoch na Sliači objavili tabuľu Českoslovenky Boženy Němcovej, ale aj Karola Gruna, plk. Georgesa Bararera de Lannuriena a iných kúpeľných hostí.

Našťastie sa našli aj spolky národovcov, ktorí umiestnili v kúpeľoch tabuľu Jána Cikkera i bustu Pavla Orzsága Hviezdoslava, ktorí sa však sliačanom aspoň niečím odmenili. Ján Cikker hudbou a Hviezdoslav veršíkmi: “Jak tu slastno,jak tu milo, v šumnom Sliači ….”

Keď sme objavili sochu Maríny na počesť básne Andreja Sládkoviča, ktorý na Sliači pôsobil a tiež tu obdivoval prírodu, chytila nás túžba premiestňovať sochy.

To je v Bratislave úžasný a obľúbený nový šport.

Okamžite sme založili Spolok pre skrášľovanie Sliača, ktorý sme tvorili my traja. Najprv sme schválili umiestnenie tabule Mordechaja Kapustu, ktorý má nielen záznam vo Wikipédii, ale čitatelia ho poznajú ako najväčšieho slovenského esejistu. Samozrejme, tiež nič neurobil pre Sliač ako neurobil nič Janko Langoš pre Bratislavu, ale zvyk je zvyk a najväčšou zásluhou Mordechaj Kapustu je, že sa tu liečil.

Teraz už len pozbierať podpisy. Posielajte prosím vyplnené hárky s podpismi do Penziónu u Hanky v Telgárte. Dáme to aj na facebook. Tak sa robí kultúra a revolúcie.

Druhú aktivitu začneme premiestňovaním. Keď som videl ako Žid chlípne hladí pohľadom Marínu a prečítal som mu v očiach citát z Talmudu: “...panna gójka je vlastne zviera, ktoré si prisvojilo podobu a práva človeka. Gójka má ľudskú podobu a nie psiu alebo prasačiu, aby sa nehnusila Židovi, ktorý sa s ňou stýka...”, či by nebolo vhodné Marínu premiestniť do Telgártu. Žid by mal zábavu a neprznil by slovenské panny. Nech sa pohrá na Pygmaliona.

Z Telgártu by sme do kúpeľov premiestnili sochu dobrého gréckokatolíka Ďurka Ostrého. V Telgárte má len taký nijaký kríž na hrobe len preto, že nebol žid.

Predstavili sme si, aké by to bolo užitočné pre propagáciu kúpeľov, keby bronzový Ďurko stál na podstavci pred hotelom Palace v kúpeľoch na Sliači a jeho gréckokatolícky neobrezaný slávik by bol vyleštený ako Čumil v Bratislave od obchytkávania starých židoviek, čo sa sem chodia vyblázniť s kúpeľnými manželmi. Každá by sa ho dotkla “pre šťastie”, aby sa sem na Sliač vrátila. Bolo by to na jeho poctu po smrti.

Veď Daniel Tupý má v Bratislave na Tyršovom nábreží tiež obrovského vtáka.

Budeme si to musieť premyslieť. Je to predsa len nové hnutie, čo je na druhej strane veľké šťastie, pretože keby toto hnutie nebolo nové, sochy by boli dávno fuč. Tak ako Viliam Soboňa, ktorý ako privatizár kúpeľov zmizol po tom, čo spustošil kúpele.