Boli sme na detektore

 V Penzióne u Hanky panuje ponurá nálada. Náš pokladník pije od žiaľu a slzy ľútosti mu stekajú po lícach. Bojí sa, že príde o funkciu a možno aj o členstvo v Lóži Veľkého Orientu a Byzantského Rítu. Ani sa mu s Otcom Serafim nečudujeme. Neprešiel na detektore lži a tak čaká, aké dôsledky z toho vyvodíme.

S Otcom Serafim máme naopak veselú náladu. V pohode sme na detektore obstáli a nezložila nás žiadna otázka. Odpovedali sme úprimne a pravdivo.

Okrem toho už vieme, že všetko bude po starom, ale tešíme sa, že máme  Žida v hrsti.

Prečo by sme ho vylučovali? Nech si trochu spytuje svedomie.

Ako to prebiehalo? Posadili sme Žida na detektor a pozorne sledovali, čo sa deje.

Žid sa začal potiť ako somár v kufri a triasol sa ako osika, ešte ani detektor nebol zapnutý. Tešilo nás, že to berie tak zodpovedne a záleží mu na dobrom mene našej lóže. Dúfali sme, že sa aj dozvieme nejaké tajomstvá z Talmudu a z jeho čiernej duše. Aj sa tak stalo.

Žid sa dlho statočne držal a až pri záverečných ľahkých otázkach sa zrútil.

Úplne zlyhal, hoci to začalo celkom komorne:

Detektor: “Ako sa voláš?”

Žid: “Ondrej Hríbik.”

Detektor: “Čo robíš?”

Žid: “Zdieram Slováčikov ako krčmár v Penzióne u Hanky.”

Detektor: “Kto ti v tom pomáha?”

Žid: “Moja žena Hanka.”

Detektor: “Koho budeš voliť a krúžkovať?”

Žid vedel, že nemá šance a tak poctivo odpovedal: “Most-Híd, lebo je tam môj kamarát z OKS Ferko Šebej.”

Detektor: “Koho bude voliť a krúžkovať tvoja žena Hanka?”

Vedeli sme s Otcom Serafim, že ju ako bývalú odborárku odhovoril, aby volila SMER a zradila starých, chudobných a chorých v hladovej doline okolo Telgártu, ktorých chráni naša lóža a tak sme boli zvedaví.

Žid sa zháčil, ale potom vyhŕkol pravdivú odpoveď: “KDH a zakrúžkuje Danka Lipšica - najspravodlivejšieho medzi spravodlivými.”

A potom to prišlo.

Detektor: “Koľko máš detí?”

Žid: “Päť, všetci sú pravoverní ľudia, nie sú to žiadni gójovia, ale VyVolení!”

Detektor sa zatriasol, zahrkal, zablikal ako hrací automat a zreval: „Klameš!“

Pozreli sme sa s Otcom Serafim na seba a pochopili sme, že Žid sa stal obeťou svojej pýchy. Nevie, že vychováva gréckokatolíčku, čo sa narodila vtedy, keď som mu vypomáhal s Hankou. Mal problémy s prostatou a všetky deti v Brezne to vedeli, keď za ním behali a kričali: “Paroháč!”. Len náš Žid nič netuší dodnes.

Viera našich otcov je umne zabezpečená v cirkevnom kánone, podľa ktorého potomok gréckokatolíka sa nemôže vzdať svojej viery a navždy zostáva gréckokatolíkom, aj keď si vezme za manžela alebo manželku žida alebo luterána. Aj jeho deti sú navždy gréckokatolíci.

My, s Otcom Serafim sme prešli na detektore bez úhony. S pokojom v duši sme odpovedali, že budeme voliť SMER a krúžkovať dobré katolíčky - Janu Vaľovú a Vieru Tomanovú. Keď prišla otázka - koľko máme detí - pravdivo sme odpovedali: “Nevieme:”

Tak sa brilantný nápad IgoraMatoviča dostal do praxe.

Máme všetky predpoklady, aby sme vo voľbách v roku 2016 vstúpili do parlamentu. To už bude aj po apokalypse a my budeme budovať Veľkú rusnackú ríšu od Telgártu po Ural.