Septembrové čítačky

Z minulosti poznáme verejné čítania svojich myšlienok, dnes by sme povedali – powerpoint public presentation – u spisovateľov Marka Twaina, Jaroslava Haška, Bernarda Shawa a iných humoristov. Takto, v dobe analfabetizmu, oboznamovali svojich priaznivcov so svojimi dielami, ktoré si potom niektorí nadšenci z radov zbohatlíkov, kúpili do svojej knižnice.

Najnovšie sa medzi nich zaradil aj Pavel Mešťan, ktorý geniálne vytvoril jednoduché spisovateľské lahôdky a predkladá ich verejnosti od roku 2009 vždy v septembri. Dnes je to tu zase.

My sme jeho vzácni obdivovatelia a preto niet divu, že nás jeho myšlienka nadchla a inšpirovala. Mali sme viacero verejných zasadnutí Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu, ale toto dnešné bude jedno z najkrajších a najaktuálnejších.

Prichádza piatok večer a slávnostné septembrové zasadnutie Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu začína.

Penzión sa pomaly zapĺňa našimi čiernymi spoluobčanmi, takže musíme pridávať stále viac a viac svetla. Otec Serafim je z toho nervózny, lebo sviečky z kostola zabezpečil on. Už volal kostolníka, aby priniesol ďalšie. Žid nervózne posmrkáva a vyberá si šušeň z nosa.

Sľúbil zabezpečiť odvoz účastníkov po skončení a má obavy, aby mu nezostali v Penzióne u Hanky spať na jeho triko.

Len ja – Mordechaj Kapusta, sa spokojne usmievam, kývem hlavou a nabádam hostí, aby si sadli. Výtlačkov mojej knihy: „Zoznam obetí vlády Ivety Radičovej“ je plná šopa.

Keď sála stíchla, pomaly vstávam s knihou v ruke, prechádzam do stredu miestnosti a sadám si na pripravenú stoličku. Penzión u Hanky sa ponoril do ticha. Otvoril som knihu, s úľubou som sa poobzeral okolo seba a zvučným barytónom začínam:

„1. Yuri Dojč (*1946), dôchodca. Dostal infarkt na stanici v Humennom, keď stále kričal: „Ďakujem Vám pani premiérka ako ste mi bravúrne vysvetlili, že Daňový úrad bude v Košiciach v centrále SDKÚ-DS! Teraz si pokojne idem za svoj mizerný dôchodok kúpiť do Tesca pár hnilých potravín, ale lacných. Je mi ľahšie na srdci, keď viem, že to všetko spôsobil Fico. Aj plynu sa spokojne nadýcham s vedomím, že Fico je sviniar, ktorý chcel SPP pre seba, ale Váš pán minister financií nás pred tým zachránil. S radosťou budem dovtedy platiť drahšie lieky pre Pentu, lebo vedomie, že to spôsobil Fico mi lieči moje rany nielen na srdci, ale aj v srdci. Len tak ďalej, pani premiérka. Keď budete kandidovať za prezidentku, máte môj hlas...“ ďalej nedopovedal. Pani premiérka jeho hlas už nedostane.

2. Dušan Hanák (*1938), dôchodca. Zomrel v noci pri odchode z práce na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave po tom, čo ho šacovali traja počerní mládenci. Mohol žiť, keby nebol plakal, že má malý dôchodok a musí stále pracovať.

3. Štefan Šľachta (*1939), dôchodca. Našli ho mŕtveho pod sochou Kráľa Svätopluka. V ústach mal dvojitý kríž, ktorý pravdepodobne odhryzol zo štítu Jeho Veličenstva. Jeho náhly skon sa stále vyšetruje.

4. Dušan Kováč (*1942), dôchodca. Zahynul pri autonehode, keď sa neprimeranou rýchlosťou blížil k Telgártu a do cesty mu vbehol jazvečík. V snahe vyhnúť sa mu, narazil do stromu. Pravdepodobne nás chcel navštíviť. Žiaľ, už nie je medzi nami.

5. Ivan Kamenec (*1938), dôchodca. Našli ho napichnutého na plote záhrady jeho kolegu historika Jána Mlynárika. Vo vrecku mal knihu o Tronovi. Zrejme chcel preskočiť do kolegovho počítača.

6. Zuzana Szatmáry (*1947), dôchodkyňa. Spoločensky unavená prechádzala cez lávku nad riekou Jordán, keď stratila rovnováhu a...“

Prerušil som na chvíľu čítačku a s úsmevom som sa zahľadel na šum v publiku.

V okamihu som si zdesene uvedomil, že ten jemný hluk nie je prejav nadšenia, ale pomaly sa vytrácajúceho davu. Na stoličkách zostala sedieť len Scarlet Šarköziová. S kyslým úsmevom som sa pozrel na Otca Serafima, ktorý sklopil oči. Prešiel som očami na Žida, ale ten si mädlil ruky. Sklamane som zatvoril knižku, keď tu zvoní mobil. S úľavou som ho zdvihol. Na druhom konci som počul hlas Paľka Mešťana. Celý bol rozrušený. To ma potešilo. Upokojujúco sa pýtam: „Čo sa deje, Paľko?“ Pavel nešťastne hovorí: „Stala sa tragédia. Moju čítačku vytlačila z televíznych správ havária lietadla Pavla Demitru, môjho menovca.“ To ma zarmútilo. Tak kvôli jednému hokejistovi si nikto nebude pamätať 152 mŕtvych židovských dievčat. Ale aj tak mi nedalo, aby som sa nespýtal: „Paľko, ako to robíš, že máš plné publikum pri čítačke?“ V telefóne som len počul: „Psst. Musíš ich motivovať, ak máš z čoho.“ A položil.