Strastiplný život Konrada Fuchsa

Od uskutočnenia reformy myslenia v duchu demokratických hodnôt sa snažíme zabezpečiť pre seba zlepšenie životných podmienok Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu. V marazme dôsledkov Radičovej vlády na Hladovú dolinu v okolí Telgártu si musíme prilepšiť k dôchodku vlastnou prácou. V duchu hesla: "Nečakajte na almužnu, ale aktívne prispievajte prácou pre nás k nášmu blahu."

Návšteva neobyčajných ľudí nás inšpirovala k napísaniu filmového príbehu tak, aby sme za námet, spracovanie a obsadenie určite získali nejakú zlatú sošku, najlepšie Oscara. Nie ako minule. Nedostali sme nič. Aby sme sošku spolu s finančnou podporou nášho umenia zaručene získali, preštudovali sme si filmy, literatúru a príbehy, ktoré v minulosti túto cenu dostali a skúsenosti pretavujeme do náčrtu dielka, ktoré si získa srdcia filmových kritikov a poroty. Diváci nás môžu. 
Takže ideme k scenáru podľa skutočného príbehu:
Konrad Fuchs sa narodil 7. novembra 1945 v znamení prefíkaného Škorpióna. Jeho rodičia zahynuli počas Šoa a otca popravili slovenskí fašisti po povstaní v roku 1944, keď ho prichytili ako predáva za nekresťanské peniaze v Bratislave sardinky bez potravinových lístkov.

Veselé detstvo prežil Konrad na letisku v Hradci Králové, kde v živých diskusiách s izraelskými letcami, ktorí predtým s československými zbraňami statočne vyhodili do povetria Hotel King David, aj s britskými vojakmi a ich rodinami a deťmi.

V škole Konrad exceloval, keďže sa presťahoval medzi Slovákov a začal chodiť do slovenskej školy.

Tak tu sa musíme zamyslieť, či nám to nezníži šance na zlatého Leva alebo Glóbus. 
Takže zmena: "...presťahoval sa do Bratislavy medzi klérofašistických Slovákov, vzdelaných Maďarov a inteligentných Židov." - Asi tak!

Ale pokračujme v príbehu: Keď Konrad na slovenčine napísal poému O obrezaní Rudolfa Slánskeho dostal riaditeľskú pochvalu a jeho slohová práca vyšla v Pravde spolu s tisícami listov pracujúcich kolektívov z celého Československa žiadajúcimi obesenie Rudla.

Konrad Fuchs žil skromne. Na prechádzkach po Horskom parku v Bratislave sa živil odhodenými desiatami svojich spolužiakov. Najradšej mal žemle Ďura Kapustu natreté cícerovou pastou s cesnakom, hoci bol Juraj zloduch par excellence. Stále mal dvojku z chovania, v prvej triede prepadol a chodil miništrovať do Cerkvi. Nikto sa tomu nečudoval, lebo bol synom klérofašistu Mordechaja Kapustu, ktorý v roku 1948 vstúpil do KSČ.

Pestún Konrada Fuchsa ako disident nemohol vstúpiť do KSČ a tak vstúpil do ŠtB. Bol to dobrý človek. Nikoho nikdy neudal a vďaka svojím konexiám vybavil Konradovi sirotský dôchodok a 255-ťku.

Podľa tohto zákona dostávalo 6 miliónov partizánov a ich rodiny každý mesiac odmenu za prežité útrapy v boji proti nenávidenému Slovenskému štátu. Stačilo, keď dvaja spolupartizáni dosvedčili žiadateľovi, že s ním boli v Povstaní. Konradovi Fuchsovi to dosvedčili partizáni Kamenec (1938) a Kováč (1941).

Preskočme krátkym filmovým zostrihom do roku 1989, kde vidíme ako Konrad Fuchs spoza záclony ÚV KSS na Hlbokej ulici v Bratislave nadšene povzbudzuje disidentov na chodníku, ktorí hrozia päsťami do okien. Vzápätí vidíme záber na Konrada ako beží po Jiráskovej ulici a berúc schody po dvoch sa zadychčaný zastavuje pred kanceláriou VPN.

S úsmevom si podáva ruku s Fedorom Gálom a po krátkom, ale srdečnom rozhovore beží do Mlynskej doliny, aby v STV zasadol na stoličku finančného riaditeľa. Okamžite premieňa ziskové útvary na spoločnosti s r.o. a zase vidíme ako počas privatizácie Konrad Fuchs beží s plácačkou z holandskej dražby na Fond národného majetku a tak dookola.

Najprv peši, neskôr v zánovnej Mazde, aby sme ho konečne videli na obrnenom Cherokee ako umne sa vyhýbajúc pancierovej pästi prichádza za Ivanom Uhliarikom sťaby konateľ a generálny riaditeľ Prométea, akciovej spoločnosti Fakultná nemocnica Slovensko.

Posledné zábery prekvapujú Konrada na zaslúženom odpočinku na svojej jachte niekde v Stredozemnom mori. Finále prichádza za zvukov Hallelujah Izrael, keď kamera najprv z diaľky zaberá obrovský písací stôl z ebenového dreva a za ním sediaceho Konrada chystajúceho podpísať sa na dokument ležiaci pred ním. Kamera sa približuje. Detail tváre Konrada Fuchsa a jeho bravúrny ťah rukou pri podpise žiadosti Slovenskej republike o odškodnenie dokončuje úžasný, ale strastiplný život Konrada Fuchsa.

Tak a teraz ako pracujúci dôchodcovia spolu s Ladislavom Chudíkom čakáme na zlatého Oscara, Leva, Glóbus a hoci aj Zlatú kameru z Turčianskych Teplíc. Dúfajme, že sa dajú speňažiť v Zberných surovinách. Nie všetkým sa darilo žiť strastiplným životom.

Hudba k filmu o živote Konrada Fuchsa: