11 júla 2011

Strastiplný život Konrada Fuchsa



Od uskutočnenia reformy myslenia v duchu demokratických hodnôt sa snažíme zabezpečiť pre seba zlepšenie životných podmienok Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu. V marazme dôsledkov Radičovej vlády na Hladovú dolinu v okolí Telgártu si musíme prilepšiť k dôchodku vlastnou prácou. V duchu hesla: "Nečakajte na almužnu, ale aktívne prispievajte prácou pre nás k nášmu blahu."
Návšteva neobyčajných ľudí nás inšpirovala k napísaniu filmového príbehu tak, aby sme za námet, spracovanie a obsadenie určite získali nejakú zlatú sošku, najlepšie Oscara. Nie ako minule. Nedostali sme nič. Aby sme sošku spolu s finančnou podporou nášho umenia zaručene získali, preštudovali sme si filmy, literatúru a príbehy, ktoré v minulosti túto cenu dostali a skúsenosti pretavujeme do náčrtu dielka, ktoré si získa srdcia filmových kritikov a poroty. Diváci nás môžu. 
Takže ideme k scenáru podľa skutočného príbehu:
Konrad Fuchs sa narodil 7. novembra 1945 v znamení prefíkaného Škorpióna. Jeho rodičia zahynuli počas Šoa a otca popravili slovenskí fašisti po povstaní v roku 1944, keď ho prichytili ako predáva za nekresťanské peniaze v Bratislave sardinky bez potravinových lístkov.
Veselé detstvo prežil Konrad na letisku v Hradci Králové, kde v živých diskusiách s izraelskými letcami, ktorí predtým s československými zbraňami statočne vyhodili do povetria Hotel King David, aj s britskými vojakmi a ich rodinami a deťmi.
V škole Konrad exceloval, keďže sa presťahoval medzi Slovákov a začal chodiť do slovenskej školy.
Tak tu sa musíme zamyslieť, či nám to nezníži šance na zlatého Leva alebo Glóbus. 
Takže zmena: "...presťahoval sa do Bratislavy medzi klérofašistických Slovákov, vzdelaných Maďarov a inteligentných Židov." - Asi tak!
Ale pokračujme v príbehu: Keď Konrad na slovenčine napísal poému O obrezaní Rudolfa Slánskeho dostal riaditeľskú pochvalu a jeho slohová práca vyšla v Pravde spolu s tisícami listov pracujúcich kolektívov z celého Československa žiadajúcimi obesenie Rudla.
Konrad Fuchs žil skromne. Na prechádzkach po Horskom parku v Bratislave sa živil odhodenými desiatami svojich spolužiakov. Najradšej mal žemle Ďura Kapustu natreté cícerovou pastou s cesnakom, hoci bol Juraj zloduch par excellence. Stále mal dvojku z chovania, v prvej triede prepadol a chodil miništrovať do Cerkvi. Nikto sa tomu nečudoval, lebo bol synom klérofašistu Mordechaja Kapustu, ktorý v roku 1948 vstúpil do KSČ.
Pestún Konrada Fuchsa ako disident nemohol vstúpiť do KSČ a tak vstúpil do ŠtB. Bol to dobrý človek. Nikoho nikdy neudal a vďaka svojím konexiám vybavil Konradovi sirotský dôchodok a 255-ťku.
Podľa tohto zákona dostávalo 6 miliónov partizánov a ich rodiny každý mesiac odmenu za prežité útrapy v boji proti nenávidenému Slovenskému štátu. Stačilo, keď dvaja spolupartizáni dosvedčili žiadateľovi, že s ním boli v Povstaní. Konradovi Fuchsovi to dosvedčili partizáni Kamenec (1938) a Kováč (1941).
Preskočme krátkym filmovým zostrihom do roku 1989, kde vidíme ako Konrad Fuchs spoza záclony ÚV KSS na Hlbokej ulici v Bratislave nadšene povzbudzuje disidentov na chodníku, ktorí hrozia päsťami do okien. Vzápätí vidíme záber na Konrada ako beží po Jiráskovej ulici a berúc schody po dvoch sa zadychčaný zastavuje pred kanceláriou VPN.
S úsmevom si podáva ruku s Fedorom Gálom a po krátkom, ale srdečnom rozhovore beží do Mlynskej doliny, aby v STV zasadol na stoličku finančného riaditeľa. Okamžite premieňa ziskové útvary na spoločnosti s r.o. a zase vidíme ako počas privatizácie Konrad Fuchs beží s plácačkou z holandskej dražby na Fond národného majetku a tak dookola.
Najprv peši, neskôr v zánovnej Mazde, aby sme ho konečne videli na obrnenom Cherokee ako umne sa vyhýbajúc pancierovej pästi prichádza za Ivanom Uhliarikom sťaby konateľ a generálny riaditeľ Prométea, akciovej spoločnosti Fakultná nemocnica Slovensko.
Posledné zábery prekvapujú Konrada na zaslúženom odpočinku na svojej jachte niekde v Stredozemnom mori. Finále prichádza za zvukov Hallelujah Izrael, keď kamera najprv z diaľky zaberá obrovský písací stôl z ebenového dreva a za ním sediaceho Konrada chystajúceho podpísať sa na dokument ležiaci pred ním. Kamera sa približuje. Detail tváre Konrada Fuchsa a jeho bravúrny ťah rukou pri podpise žiadosti Slovenskej republike o odškodnenie dokončuje úžasný, ale strastiplný život Konrada Fuchsa.
Tak a teraz ako pracujúci dôchodcovia spolu s Ladislavom Chudíkom čakáme na zlatého Oscara, Leva, Glóbus a hoci aj Zlatú kameru z Turčianskych Teplíc. Dúfajme, že sa dajú speňažiť v Zberných surovinách. Nie všetkým sa darilo žiť strastiplným životom.

Hudba k filmu o živote Konrada Fuchsa:





6 komentárov:

  1. Alebo o zlatú mrežu ilavskú... Váš film bude akýmsi slovenským "milionárom z chatrče" ale výsostne na slovenský sposob. A kedže my Slováci sme národ učenlivý, tak tých Konrádov tu máme stovky, ba možno tisíce.
    P.S. Kde mám obstarať to Lacremae ?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Lacrimae Christie sú vynikajúce španielske alebo talianske červené vína s výraznou rubínovo červenou farbou s fialovým odleskom, ale aj silne ovocnou vôňou s tónom čerešní, malín, čiernych ríbezlí i s korenistou príchuťou s náznakmi minerálov a klinčekov. Drahšie vína majú elegantnú a mäkkú príchuť, s príjemnymi tónmi zrelých červených plodov sliviek a s náznakmi tabaku, kávy a mletého čierneho korenia. Nečudujem sa, keď ste dostali chuť. Objednajte si! Jednu fľašu pošlite nám, keď zistíte, že naša Lóža má vysoké prevádzkové náklady. Kvôli Radičovej opatreniam si po čaši Lacrimae dávame zvyšok dňa už len Svätovavrinecké. Možno aj preto píšeme menej. Už aby nám Fico posielal vyššie dôchodky.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Zrejme nedopatrením vypadli zo scenára zábery Kohnrádovej matky, ako ho nakladá na čiernobalockú železničku, ako Klausovým guľôčkovým perom píše svoje zážitky v jiddiš, ...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Najkrajšie je, že Radičová vládne vďaka vyhrážaniu sa odstúpením, štrajkovaniu a opakovanému upozorňovaniu na to, že s jej odstúpením padá celá vláda a sú reálne nové voľby a nik z poslancov nemá isté koryto v parlamente.
    V týchto dňoch som sa pobavil, keď na SME uverejnili rozhovor s Baťom, ktorý si teraz už nehovorí hovorca, ale ekonomický poradca premiérky. Skrachovaný mních robí šéfa poradcov a Baťo bez kvalifikácie a vedomostí ekonomického poradcu. Otrasné, hehehehe.

    OdpovedaťOdstrániť