Kvôli Anders Behring Breivikovi sme mali namále

Otec Serafim pribehol z kostola a bežal rovno do pivnice s výkrikom: „Už to začalo!“ Ani sa poriadne nezavreli dvere na pivnici a dvere Penziónu u Hanky sa rozleteli až sklo rinčalo. Prekvapene sa so židom pozeráme na našich vzácnych živiteľov ako im šľahajú plamene z očí a s hrozivými výrazmi sa pomaly blížia k nám. V rukách sa im trasú vidly, krúžia reťazami a rozprávajú jeden cez druhého. Keď sme zozadu počuli výkrik: „Aj títo patria medzi dvesto rodín slobodomurárov,“ – roztriasli sa kolená aj nám.

Do jednej ruky som chytil budzogáň, druhou ťahám žida za sebou a kričím od strachu: „To máme za to, lebo židia zabudli 66 rokov pripomínať Nórom, že sú potomkovia Quislinga.“ A pomyslel som si: „Len Slovákom neustále pripomínajú, že sú potomkovia klérofašistov, hoci anglická Wikipédia o tom nevie.“ Preto aj v parlamente prešli trestné sadzby za ich oslavu, vďaka našim vzácnym poslancom z OKS. Nóri takých poslancov nemajú a tak teraz v šoku plačú.

Žid sa oháňal okolo seba svietnikom a postupne sme si prerúbali cestu k dverám pivnice. Teraz tu smutne sedíme a rozjímame.

Ešte šťastie, že sme vďaka Uhliarikovej vízii poslali na cesty našich návštevníkov. Nebolo to ťažké. Najprv sme im urobili praženicu s celými vajcami a keď dostali zápal slepého čreva, volal žid do a.s. Nemocnica Malacky, aby dostali tú správnu starostlivosť. Odvtedy sú na cestách. Možno im už aj črevá praskli, ale sú v najlepšej zdravotníckej starostlivosti – v rukách Penty.

Stalo sa to jednoducho tak, že keď ich vyložili v Malackách, po zdravotnej prehliadke renomovaní doktori zistili, že ako všetci židia majú Kronerovu chorobu, ktorá samozrejme dostala aj Oskara cez zakódovaný film Obchod na korze oslavujúci túto chorobu. No a Jozef Kroner je spolu so zápalom slepého čreva drahá komplikácia, ktorá sa do 400 €-ovej tabuľky za slepé črevo nehodí. Akciová spoločnosť by bola nerentabilná.

Preto im tam dali generikum na vyprázdnenie čriev a poslali na Kolonografiu do Fakultnej nemocnice. Samozrejme generikum nezabralo a tak ich museli na kolonografii vyšetriť dvakrát. Dvakrát sterilizovať, dvakrát platiť materiál a dvakrát vyplňovať hlásenie. Našťastie to neplatila a.s., ale išlo to na dlh daňových poplatníkov. Tí židia nás stoja majland.

Odvtedy ich vozia po republike, až kým ich niekedy nedovezú do koncovej Fakultnej nemocnice. Škoda, že Fakultné nemocnice budú zakcionovať až na Nový rok. Mohli byť už po smrti.

No, ale aby smrť nedostihla zatiaľ nás.

Keď buchot na dvere nachvíľu ustal, zavolal som cez dvere: „Drahí naši daňovníci! Upokojte sa! My nepatríme medzi tie bohaté lóže, čo vás zdierajú na kosť a kožu. Len tak máličko. Všetci viete, že kasička v kostole nám veľa nevynáša.“ Otec Serafim sa rozplakal od ľútosti.

Kul som železo za horúca a pokračoval som: „Možno by sme mohli vylúčiť nášho pokladníka. Spôsobil nám toľko malérov a ...“ – ani som to nedopovedal, pootvoril som dvere a šup žida von z pivnice.

Vonku sme začuli nejaký lomoz a dlhý zúfalý špľachot. Smrad sa k nám predieral spoza dverí, keď sme si uvedomili, že to sa náš žid zbavil Kronerovej choroby. Celé osadenstvo sa vyhrnulo z Penziónu u Hanky a my sme boli zachránení.

Dostali sme sa do úplnej izolácie. Nikto sa nedozvie, že sme vždy boli proti rasizmu, za homosexuálov a za Izrael.