Misionár v Bratislave I.

Sedíme so Židom v teplúčku Penzióna u Hanky, popíjame a čakáme na Otca Serafima, kým skončí rannú liturgiu a pridá sa k nám. Nešťastník strávil celé Vianoce v bratislavskej base a tak sme si netrúfali začať zasadnutie Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu bez neho. Prečítal som si noviny a Žid si zatiaľ pozrel na internete hlavné správy na nezávislej televízii TA3 založenej zo špinavých peňazí SDKÚ-DS. Všetkých redaktorov nominovali bratislavskí židia, s ktorými náš Žid stále udržiava čulé kontakty. Spokojný s vysvetlením policajného prezidenta pôvodom z Dunajskej Stredy o bravúrne vykonanej policajnej akcii, pri ktorej zachránili život vodiča, si pozrel aj tlačovku ministra vnútra Daniela Lipšica. Keď to dopozeral, rozvalil sa na stoličke, zložil ruky na svoje objemné brucho a palcami roztočil mlynčeky, vyzývavo sa mi škeriac do očí. Pokojne som dočítal české, anglické a francúzske noviny. V hlave mi vŕtalo, prečo Eurojust a zahraničné noviny hovoria o čudnom postupe nie Turecka, ale Slovenska. Zrejme ich redaktori nepozerali nezávislú TA3, ktorá v hlavných správach uviedla len tlačovku policajného prezidenta a žiadny komentár k nej. Spišiak celý prípad podal na TB, akoby to bola 3-dňová akcia. Vodičovi naložili pod dohľadom slovenskej polície náklad, oddeklarovali, prešiel cez pár štátov pod kontrolou polície týchto štátov, prišiel do Turecka a na colnici vodiča chytili a zavreli. Nikde nepovedal, že sa vodič od 1. decembra 2010 takmer 11 dní potuloval po celom Turecku, lebo nenašiel firmu, kam to mal zaviezť, už v Maďarsku sa mu vybil GPS namontovaný našou políciou, strážil si kamión, čakal, kto ho zavolá a keď ho to zunovalo, išiel vyložiť tovar pred Štedrým večerom do colného skladu v Istanbule, kde ho chytili. Spišiak s Lipšicom netušili, kde kamión je, čo sa deje a skôr sa začala zaujímať česká špeditérska firma, kde má svojho vodiča. Tiež nevysvetlil, prečo sa polícia do 29. decembra 2010 neospravedlnila ani vodičovi, ani firme, že ich zatiahli do maléru a urobili z vodiča volavku - možno si mysleli, že už je po ňom, kým sa Turci neohlásili, že ho majú v base. Aj to nie Spišiakovi a Lipšicovi, ale českej konzulke. Lipšic so Spišiakom si zrejme mysleli, že už to má za sebou a leží niekde zabetónovaný v pilóne Istanbulského staveniska. Pozrel som na Žida ako si spokojne krúti mlynčeky a pomyslel som si: „S pravicovým voličom sa nedá konštruktívne diskutovať. Je až neuveriteľné ako rozmýšľa pravicový volič. Nehovorím, že je málo vzdelaný alebo neinteligentný; naopak možno má vysokú školu, aj vysoké IQ, ale je v podstate obmedzený svojimi životnými hodnotami a svojou chamtivosťou. Keď nejaký policajt zabudne za Fica výbušninu - je to medzinárodný škandál; keď celá polícia pošle za Lipšica kamión prekurzorov na výrobu drog, je bravúrna; keď vodiči nemajú rešpekt pred políciou za Fica, na vine je Kaliňák; keď za Lipšica - sú to proste nedisciplinovaní vodiči a nedá sa s tým nič robiť. Pritom ľudia stratili evidentne rešpekt pred políciou počas tejto vlády a od novembra sa zabíjajú na cestách jedna radosť. Možno aj kvôli nápadu oznamovať, kde sú radary a kde nie sú. Je to smutné. Ale ministra vnútra to z miery nevyvádza." On je Boh. Pozrel som si interview Fica s redaktormi SME (trvá takmer dve hodiny, ale stálo to za to). Pochopil som, že diskutovať s pravičiarmi je nezmysel. Tí dvaja redaktori SME sú podľa ich mienky vyvolení nadľudia, ktorí musia roznášať svetlo Tóry všetkým ľuďom nižšej kategórie. A tak sa aj správajú. V politike delia ľudí na ficoidov, ktorí sú menej vzdelaní (eufemizmus), menej citliví na transparentnosť a v podstate hlúpi a na skupinu, do ktorej patria Oni, ktorí musia týchto jednoduchých ľudí privádzať k rozumu a učiť správnemu pohľadu na demokraciu. Preto som sa rozhodol, že dnes so Židom nebudem diskutovať o politických, vojenských a náboženských otázkach, pokiaľ nepríde Otec Serafim. Dal som si dolu okuliare, zložil noviny a rýchlo som oslovil som Žida: „Tak ako odškodníme Otca Serafima?“ Prestal krútiť palcami, úsmev mu zmizol z tváre, lebo si uvedomil, že je pokladníkom našej bohumilej spoločnosti a s napätím čakal, čo bude. Pripomenul som mu, že sme 15. decembra 2010 poslali Otca Serafima na misiu do Bratislavy, kde na Štedrý večer skončil v base. A vrátil sa do Telgártu až po Vianociach. Stalo sa to takto: „Vymenil som so Židom Zlaté teliatko za sud vína. V domnienke, že ho to vyšlo len sud vína, rozhodol sa odviesť Židovskej náboženskej obci desiatok v podobe Zlatého teliatka, čím si nepochybne v obci získa veľké zásluhy, česť a slávu, hoci je už Slovan. To viete: „Für alle Fälle.“ Dokončenie zajtra...