Poznámka k soche T. G. Masaryka

Zopár poznámok k ustanoveniu 28. októbra za pamätný, nebodaj štátny sviatok a k soche T. G. Masaryka pred Slovenským múzeom na Vajanského nábreží, ktorého zhodou okolností Vajanský prefackal za názory o Slovákoch a porušenie Pittsburgskej dohody.

Masaryk a mnohí Česi i Slováci neprekročili svoj tieň Masarykových žiakov a stali sa českoslovákmi.

Už len tá nostalgia za zánikom Československa je typická pre ich náreky za rozbitím, rozdelením, oddelením rozpadom. Československo sa nerozpadlo, nerozdelilo, neoddelilo. ČSFR na základe ústavného zákona zaniklo a vznikli dva nové štáty, ktoré takmer do 3 mesiacov uznali všetky štáty OSN.

Takže oslavovať 28. október ako vznik Českej republiky je nezmysel. Mať taký sviatok aj na Slovensku len pre T. G. Masaryka a pár hercov, novinárov a bratislavských českoslovakistov, ktorý o slovenskom jazyku hovoril ako o nárečí českého jazyka, ale aby uspokojil národovcov na Slovensku, hovoril o československom jazyku a československom národe, je absurdné.

Česi vždy takto absurdne rozmýšľali a spomeňte si na "české peníze" Václava Klausa ešte za ČSFR, na české veľvyslanectvá, na českú vlajku, na české aerolínie a mnoho ďalších príkladov. Pripadá mi to ako by sme mali oslavovať vznik Rakúsko-Uhorska, ktoré zaniklo Trianonskou dohodou a Versaillskou zmluvou. Chceme mať sviatok pre všetky menšiny na Slovensku a v Čechách 12. decembra 2010 (1867 - vznik Rakúsko-Uhorska)? Alebo ešte skôr, keď Rakúsko prehralo Rakúsko-Pruskú vojnu?

Je mi ľúto, ale mnohí Česi a Moraváci a časť Slovákov žijete v akejsi ilúzii, že Slováci vznik Slovenska nechceli. Mnoho "argumentov" je chybných a vidieť, že pomery na Slovensku v roku 1992 zväčša už nepoznáte.

A nevedomky sa k Slovákom stále staviate paternalisticky, alibisticky, ako k milému mladšiemu bratovi, ktorý robí vynikajúce halušky, milo a mäkko rozpráva a žije v krásnych Tatrách, ale ináč je to - no - takovej dúverčivej domasedko. Inokedy blbej Slovák.

Povedzme si úprimne. Slováci sú pre vás niečo ako Volynskí Česi, ako Moldavania, Zakarpatskí Rusi alebo Rumuni, - milí, divokí, veselí, roztopašní, vášniví - ale stále len chudobní príbuzní, ktorí si ani len toho Kráľa Svätopluka nezaslúžia.

Slováci v roku 1992 Ústavu nemali, ako sa mnohí Česi domnievajú a tým kladú "vinu" Slovákom za oddelenie. Slováci vyhlásili 1. septembra 1992 Zvrchovanosť nad územím Slovenska.

Václav Havel sa skutočne ako malý chlapec urazil a nikto si už nespomína ako chodil do Bratislavy provokovať? Ľudia po ňom hádzali hnilé paradajky a pľuli za zničenie celého ťažkého priemyslu na Slovensku, pričom Zbrojovka Brno dodnes vyváža zbrane.

Václav Havel bol ešte diktátor - nie demokrat. Nariadil prepustiť všetkých zločincov, urazil sa, keď mu vtedajší riaditeľ Ľudovít Černák (člen SNS) Hlinikárne v Žiari nad Hronom chcel predávať hliník do škodoviek a na finálnu výrobu za svetové ceny, že vtedajší predseda slovenskej vlády súhlasil so spustením Gabčíkova, čím sa Ján Čarnogurský navždy získal úctu aj svojich nepriaznivcov z radov Slovákov a nadávky do rusofilov od čechoslovakistov a kvázi demokratov. To mi pripadá, ako keby sa teraz chcel Václav Klaus uraziť, že hejtmani a primátori majú zvrchovanosť nad svojimi mestami.

Celé Slovensko bolo v roku 1993 za nezávislosť. Len bratislavské politické špičky boli proti. Ale bratislavčania boli aj proti pripojeniu Bratislavy k Československu v roku 1918 a žiadali jej pripojenie k Maďarsku.

Takže zabudnite! Tak ako sa Rusko nespojí s Ukrajinou, tak sa určite Česko nikdy nespojí so Slovenskom.

"Panta Rhei". "Nikdy nevstúpiš do tej istej rieky".

Rovnako ako Ukrajina by nezniesla pocit nadradenosti Ruska, tak aj Slováci dodnes neznášajú pocit nadradenosti Čechov - učiteľov slovenského národa. A najmenej učiteľa československého národa.

Nech si Miroslav Žbirka, nech si Dara Rolinc, nech si Hana Hegerová, nech si Magda Vašáryová, Milan Lasica, Ľubo Roman, Štefan Hríb, Marína Závacká, Šľachta a ďalší nariekajú.

Herci a novinári nás nielen sklamali, ale aj podviedli v roku 1989. Vymenili bratislavských komunistov za seba a prideľujú si v Bratislave sociálne byty tak ako to robili komunisti a nám uťahujú opasky... Nikdy sa nemali zle.

Za Slovenského štátu, za komunistického Československa a teraz tiež nie sú bezdomovci, hoci majú sociálne byty od mesta Bratislava v Starom Meste v centre na najlukratívnejšom a najdrahšom mieste Slovenska.