Úctyhodný Žid Ľubomír Harman

V krátkom čase mi prišiel ďalší email od mojej adoptívnej dcéry Scarlet Šarköziovej z nejakej zastrčenej dedinky Wölfsburg (Vlčie dúpä) v Nemecku. Bol krátky, ale sršala z neho nefalšovaná radosť. „Dostala som azyl v Nemecku,“ – písala Scarlet a pokračovala: „Napísala som do žiadosti, že nás na Slovensku prenasledujú židia, strieľajú po nás a necítim sa tam teraz, keď vládne ich nominantka Iweta Raditschowa a Daniel Lipschitz, bezpečne. 

Keď som napísala, že som po Tebe gréckokatolíčka a Slovanka, dali mi ho na počkanie. Maj sa, ocinko, už sa nikdy neuvidíme, lebo na Slovensku je Doba Temna. Scarlet.“ 

Okamžite som zvolal prísne tajné zasadnutie krízovej rady v Telgárte a pozvali sme zástupcov bratislavských židov na koberec. 

Prišli bez výnimky, pretože sme na nich pritlačili cez Lóžu Ďalekého Západu a Mormonského Rítu. Žiadali sme ich, aby sa dostavili inkognito. Všetci traja stoja pred nami. 

Štefan Hríb je celý zahalený len v americkej zástave a trasie sa od zimy. 

Otec Serafim mi šepká do ucha: „Števo má asi korene medzi michalovskými židmi, ktorí patrili medzi tých hlúpejších,“ – a pokračoval – „podcenil inteligenciu gréckokatolíkov v Telgárte, keď ich cestou zdravil ako americký turista: How Are You?“ 

Potom Otec Serafim skoro vyprskol od smiechu, keď mi ďalej referoval. Všetci mu zdvorilo odpovedali – „Amin s Tebou!“ – a šepkali mu za chrbtom: „Po zasadnutí Ťa vynesieme na Kráľovú Hoľu, aby si vychladol ako americkí turisti na Gerlachu. Tiež podcenili slovenské hory.“ 

Michael Szatmáry stál uprostred oblečený ako rabín. Náš žid sa neho s obdivom pozeral a keby mal chvost, tak by ním vrtel ako Dunčo v slovensko-izraelskej rozprávke. Vedľa neho stál oblečený v ženských šatách, s fúzami pod nosom – psychológ, karatista, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za šiestu stranu v koalícii Ferko Šebej z OKS. Urazil ma. 

Pripadalo mi to, že sa maskuje ako ja a chcel tým naznačiť, že ako ja, aj on zdedil po otcovi len holú hlavu, hemeroidy a ulcus duodenus spolu s malým židovským majetkom. 

Rozčúlil som sa a začal som kričať: „To ste sa v Bratislave načisto zbláznili?“ – Pozrel som prísne na Miška: „Kde si nechal konšpiráciu, keď si začal v Markíze naznačovať, že žid Ľubomír Harman je hrdina, keď zastrelil 7 gójov a z nich jedného Cigána. Teraz sa mi Scarlet už nikdy nevráti.“ 

Stále rozčúlený som trochu stíšil hlas a zachrípnuto pokračoval: „Iweta Raditschowa s Danielom Lipschitzom sa to snažili zachrániť a prekročili dvere katolíckeho kostola v Dóme svätého Martina, aby zahmlili boj bratislavských židov s kresťanmi na celom Slovensku. Ale, kto vám už, preboha, uverí po takom fiasku? Veď iba Bratislava bola vo voľbách modrá. Zvyšok Slovenska sú naši priaznivci!“ 

Michael zahabkal niečo v tom zmysle: „Keď zabiješ jeden židovský život, ako keby si zabil celý svet.“ Ale nepočúval som ho a hovorím Franzovi Schebeyovi: „A Ty necháš psychológov po 22 hodinách odísť len tak, namiesto toho aby si zhodnotil strelca podľa nosa, ako to zvykneš robievať v diskusiách na Týždni? Veď vy nám chcete zničiť New World Order!“ – A chytil som sa za srdce. 

„Gabriela Lubelcová sa snažila, ale čo zmôže sama?“ – položil som si rečnícku otázku a vyhodili sme ich. Náš Žid utekal za nimi, že ich odprevadí na stanicu, ale zahliadol, že naši Cigáni z osady ich už vyprevádzajú a ukazujú im cestu na Kráľovu Hoľu, – tak sa vrátil. 

Začal som už len dišputu našich členov Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu. Kým som viedol monológ, chlapci len popíjali a kývali hlavami, kým nepadli pod stôl. 

Citujem niečo zo záznamu, lebo som neskôr padol pod stôl aj ja: „Člen Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu Mordechaj Kapusta upozornil na začiatok vojny medzi Cigánmi a Židmi na Slovensku. 

Zatiaľ, čo tabuľky o Rómskom Holocauste a Normálnom Holocauste svorne visia na pamätníku bojovníkov proti Slovenskému štátu v Banskej Bystrici, v bratislavských uliciach sa rozpútala vojna medzi židmi a gójmi, do ktorej sa zapojil aj žid Labuda. 

Zatiaľ padol jeden žid – tak ako je jediný Jahwe vo večnosti a 7 gójov, tak ako je židov sedemramenný svietnik, pred ktorým sa kymáca každú piatkovú noc. 

Mordechaj kriticky naznačil, že môže ísť o zárodok definitívnej vojny, ktorú začala Scarlet, keď zarábala na postrieľaných židoch na strelnici. Skrytým dôvodom však môže byť, že Rómovia odškodnenie od slovenskej židovskej vlády dodnes nedostali. 

Podľa židovského zvyku, Ľubomíra Harmana už potichu do 24 hodín od smrti pochovala jeho milujúca sestra Monika Harmanová pracujúca ako každá poctivá židovka v banke a v dnešný šábes je v synagóge na Heydukovej v Bratislave tajná panchytída na jeho pamiatku. Scarlet sa mi nevráti...“ Ďalej je písmo rozmazané a zmáčané slzami.