Máme zakázané chodiť do Bratislavy

Včerajší večer bol v okolí Telgártu prekrásny. Slniečko zapadalo až do 22. hodiny, hviezdy na nebi sa postupne rozblikávali, aby potom celú letnú noc tiekla Mliečna dráha. Bol to nádherný úkaz a keďže zajtra bude Nov, mesiac sme nevideli. Občas preletel satelit alebo meteor.

Celú noc sme zasadali na Kráľovej holi v spacákoch, s očami upretými na nebo a len občas sme si odpili s demižónov červeného vína alebo z fľaše kóšer Vodky. Naši priaznivci vedia, že pijeme len Dievčie hrozno, Slzy Kristove a kóšer Vodku.

Pomaly sa rozvidnievalo, keď sme odpočinutí, naplnení romantikou a úžasným zážitkom prichádzali k Penziónu u Hanky. V hlave mi doznievali zvuky našich hlasov nesúcich sa nocou, keď sme vyhodnocovali politickú, vojenskú a náboženskú činnosť Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu.

Netušil som, že sa vraciame do politickej reality Slovenska, ktoré temne zasiahne aj nás. Telgárt bol ešte vyľudnený.

Preto nás prekvapilo, keď sme z diaľky videli tri ženské postavy stojace na terase Penziónu u Hanky. Najprv som sa potešil, lebo sa mi zazdalo, že sú to naše priateľky z Bruselu, ktoré nás prišli navštíviť. Keď sme však prišli bližšie, smiech nás prešiel. Boli to tri naše polovičky – Xénia, Hanka a moja stará. Vyzerali zdesene.

Nahnevané ich vidíme každý deň niekoľkokrát, ale tie ich vydesené výrazy v nás vyvolali strach, či nenastala mobilizácia a ony sa boja o nás, že nás odvedú na vojnu a zabijú.

Upokojil som sa, keď moja stará vytiahla praker a hnala ma na hanbu celého Telgártu s krikom domov. Potešil som sa a v duchu som si s radosťou pomyslel: „Pokiaľ nejde o život, pôjde o hovno.“

Cestou som sa utržkovite dozvedel, čo sa stalo. Zatiaľ, čo my sme spokojne zasadali na Kráľovej holi, na terase Penziónu u Hanky zasadal Spolok Adely Čiernohorskej.

Podnetom bol telefonát Salnerovej frajerky z Bratislavy priamo Xénii, sťaby koaličnej partnerke. Prezradila našu účasť na Pride pochode v Bratislave a poslala jej aj fotografie z podobného festivalu v USA.

Škodoradostne poznamenala, že na prvej fotografii sú Lucia Nicholsonová s otcom, keď študovala hovorovú angličtinu v USA. Teraz sa z nej stala Sucuba na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, kde bude prideľovať dotácie mimovládnym organizáciám na činnosť v rámci Gender Equality.

Na tých ostatných sú poslanci Šebej, Dostál, Osuský a Zajac – Jazdci z Apokalypsy z čias, keď študovali ľudské práva a demokraciu v USA a tam aj vyfasovali uniformy amerických policajtov.

Odvtedy Dostál nenávidí všetky ostatné uniformy, okrem tej svojej, trochu očúranej. Neviem, prečo tí bratislavskí židia sa tak radi očúravajú. Možno im to robí dobre.

Obhajoval som sa, že sme v Bratislave boli so Židom inkognito ako prieskumníci a že keď sme zistili, kam sme sa dostali, okamžite sme prestúpili do druhého sprievodu k Slovenskej pospolitosti.

Nechcela mi veriť. Hovorila, že sa mohli s Hankou prepadnúť od hanby pod zem.

Vtedy som pochopil a predstavil som si Xéniu ako sa škodoradostne tvárila mysliac si v duchu: „Ja som toho svojho nepustila.“

Zrejme sa zmení vedenie Spolku Adely Čiernohorskej v Telgárte. Výsledok tohto faux paux je, že máme zákaz priblížiť sa k Bratislave na vzdialenosť 20 km počas vlády Ivety Radičovej, aby sme sa nestali aj my takými zhýralcami, akými sú bratislavskí židia.

Darmo som argumentoval, že si to nedali do Programového vyhlásenia vlády, lebo sa báli zbytku Slovenska. A Lóža Veľkého Orientu a Byzantského Rítu sa chystá 1. septembra položiť veniec k Nášmu Jazdcovi na bratislavskom hrade.

Nepomohlo. No, aspoň vykonáme niekedy púť k našim Vierozvestcom v Komárne spolu s chlapcami zo Slovenskej pospolitosti.

Dúfajme, že sa KDH spamätá a zistí ako sa kvôli Danielovi Lipšicovi, ktorý tiež študoval hovorovú angličtinu v USA, zhovadilo pred Konferenciou biskupov Slovenska. KDH sa nakoniec spojí so SMERom a tak nám dištanc skončí skôr, ako o štyri roky.