Technológia „krysích kráľov“

Úlohou uvedenej technológie je zničiť kľúčové uzly, neviditeľné základy a spojivá sociálnej konštrukcie, vytvoriť atmosféru rozdrobenosti, keď stojí každý iba sám za seba a niet pojmu „svoj“. Aby sa to dosiahlo, treba zlomiť mravnosť.

Ukazovateľom zlomenej mravnosti je správanie, keď “pôvodne svoj” zrádza “pôvodne svojho”.

Podstata uvedenej technológie sa veľmi názorne vysvetľuje na príklade krýs, ktoré sú v prvom rade známe svojou neuveriteľnou schopnosťou prežiť.

Základ ich životaschopnosti je v ich sociálnej zomknutosti. Krysy sú mimoriadne sociálne živočíchy, spoločne chodia „do práce“, pomáhajú si a chránia sa navzájom, ak majú možnosť, odnášajú si ranených.

Považujú sa za jednotný organizmus a tak sa i správajú. Rýchle si vymieňajú informácie, upozorňujú sa na nebezpečenstvo, odovzdávajú si návyky obrany. V takom správaní nejestvuje individuálny prospech.

Obranný mechanizmus je mravne prirodzený.

Jeden z najefektívnejších spôsobov boja s krysami je založený na zničení ich obrany. Pretože základ obrany je mravnosť, spôsob je vlastne založený na odstránení mravnosti.

Nie u všetkých sa podarí zlomiť mravnosť, možno to dosiahnuť u jednotlivcov, aj to nie zrazu, lámať treba postupne. Treba vytvoriť podmienky, kedy rozhodujúci význam získa racionálna logika.

Hlavné je prinútiť vybraného jednotlivca urobiť prvý krok na prekonanie dovtedajšieho tabu.

Postupuje sa nasledovne: vyberú veľkú a silnú krysu, dlho ju mučia hladom a potom jej hodia do klietky čerstvo zabitú krysu. Po určitom váhaní hladná silná krysa zožerie svojho mŕtveho spolubrata. Racionálna logika jej našepkáva: to už nie je môj brat, je to potrava. Jemu je už všetko jedno a ja musím vyžiť, znamená, že musím jesť.

Druhý raz sa latka nemravnosti zvyšuje – do klietky hodia polomŕtve zviera. Nová „potrava“ je takmer mŕtva, ale ešte živá. Racionálna logika opäť našepkáva rozhodnutie: aj tak zomrie, ale ja musím žiť. A krysa zje sebe podobného, prakticky živého živočícha.

Tretí raz do klietky hodia úplne živú a zdravú „potravu“, slabšie krysiatko. U silnej krysy sa opäť zapína algoritmus racionálnej logiky: aj tak nemáme čo jesť. Čo z toho, ak obe zahynieme? Nech prežije silnejší. A silnejší prežije.

Je zjavné, že krysa potrebuje na prijatie rozhodnutia stále kratší čas, pričom úroveň nemravnosti pri každom novom požieraní stúpa. Po nejakom čase krysa prestáva uvažovať a okamžite sa správa ku svojim „rodákom“ ako k potrave. Len čo jej hodia do klietky novú krysu, vrhne sa na ňu a zožerie. Vo chvíli, keď prestáva uvažovať, je jej mravnosť zlomená.

Potom ju vpustia medzi ostatné, odkiaľ ju pred časom vybrali. Lenže to už nie je tá istá krysa! Je to tvor bez príznakov mravnosti. Vo svojich činoch sa riadi výlučne logikou egoizmu. Ostatné však o tom nevedia, príjmu ju za svoju a dôverujú jej.

Tvor, vonkajšími znakmi podobný na krysu, príde k záveru: načo kdesi hľadať potravu, ak jej je tu navôkol dosť, teplej a čerstvej? Racionálna logika určuje charakter konania: krysožrút si vyberie nič netušiacu obeť a zožerie ju.

Rýchle zistí, že najoptimálnejší variant nie je otvorene napádať a žrať, ale robiť to potajomky. Preto následne láka svoju obeť na skryté miesto a tam ju zožerie.

Keď krysie spoločenstvo prestane pochybovať o tom, že je v ňom vlk v ovčom rúchu, krysy z toho miesta odchádzajú. Pri pokuse zo sto prípadov odišlo sto spoločenstiev.

Zvieratá sa boja otravy fluidom transformovanej krysy. Boja sa, že sa tiež stanú takými. Inštinktívne cítia: ak ich vedomie nasaje nové pravidlá, vznikne spoločenstvo bez zábran, spoločenstvo zradcov a konzumentov. Atmosféra nemravnosti zničí mechanizmus sociálnej ochrany a všetci zahynú.

Natíska sa otázka, prečo krysie spoločenstvo odchádza, prečo nezničí „kráľa“?

Také správanie má hlboký zmysel. Kolektívny rozum, za ktorý v danom prípade možno považovať prirodzený inštinkt, ráta s tým, že na likvidácii „kráľa“ sa zúčastnia najsilnejší, elita spoločenstva. Kto vie, čo sa s nimi stane, ak vrazia zuby do živého nemravného spolubrata? Nenakazia sa jeho „chorobou“? Ani krysy nechcú žiť v spoločenstve, založenom na stálom vzájomnom boji, ktorý mení jednotu na množinu bodov.

Krysy sú múdrejšie ako ľudia. Opodstatnene sa obávajú, že sa racionálnou logikou egoizmu nakazí krysia elita, preto odchádzajú. Ak by neodišli, inštinktívne cítia, že by sa namiesto jedného „krysieho kráľa“ objavila celá kasta takých mutantov. So svojou bezprincípovitosťou by rýchle zvíťazili nad tradičnou elitou, našli by spôsob, ako novému poriadku dať status spravodlivosti i zákonnosti a logicky otvoriť cestu pre demokratickú spoločnosť.

Krysy sú chránené pred takou transformáciou, nejestvuje u nich pojem slobody v ľudskom ponímaní. Chýba im silný intelekt, ako má človek. Riadia sa inštiktmi, ktoré určujú ako hlavnú hodnotu nie potravu, ani život jednotlivej krysy, ale mravnosť a jednotu.

To je základ, na ktorom je vybudovaná ich sociálna konštrukcia. V jej prospech odchádzajú od prameňa nákazy.

Zachovajúc základy krysy rešpektujú svoje jednotné spoločenstvo s tradičnou škálou hodnôt a v podstate sa chránia ako druh.

Ľudské spoločenstvo nemá taký inštinkt, hoci je pôvodne tiež založené na mravnosti a akoby nechápe, že zničením základov sa celá konštrukcia zmení na hŕbu odpadu, postupne sa meniaceho na prach, t.j. kedy ju už na menšie čiastočky deliť nemožno.

Premena na prach znamená odrezanie od koreňov, tradície, poriadku a hlavne pokles morálnych zásad na stupeň nula. Toto štádium je momentom, kedy sa spoločnosť mení na indivíduá bez akýchkoľvek väzieb. Vzniká atomizovanie, ľudský prach ako stavebný materiál pre nový svetový poriadok.

Pre názornosť procesu na svetovej úrovni: pozrite na stôl, za ktorým sedíte. Sú na ňom rôzne predmety z rôznych materiálov. Každý predmet možno považovať za obraz určitého národa. Predmety sú samostatné a nezjednotiteľné, pokým sú celé, nemožno z nich vytvoriť niečo jednotné. Ale ak sa všetko – keramický popolník, miska z umelej hmoty, papierová kniha zomelie na prach a pomieša, získa sa súrodá masa, ktorú možno premeniť na kašu, dať pod lis a jeho tlak vytvorí niečo principiálne nové. Môže to byť čokoľvek, ľubovoľná konfigurácia. Jej charakteristiky je ťažko predpokladať.

Pomocou technológie „krysieho kráľa“ sa uskutočňuje ničenie ľudskej spoločnosti. Sústredený úder je skoncentrovaný na likvidáciu mravnosti. Všetkými možnými spôsobmi sa vymazáva pojem „svoj“.

Konzumná spoločnosť hlása, že svojich v prírode niet. Všetci sú cudzí a môžu byť potenciálnou potravou. Najoptimálnejšou sú tí, ktorí stoja vedľa a považujú sa za tvojich blízkych. Nepodozrievajú ťa, že si vlastne „krysí kráľ“, veria ti a ty ich požieraš.

„Krysích kráľov“ je v súčasnej spoločnosti veľa, sú to najstrašnejší dravci. Spájajú sa do skupín, považujúcich spoluobčanov za žrádlo. Vytvoriac aksiómu, že svoje šťastie možno vybudovať na cudzom nešťastí, spočiatku konajú otvorene – požierajú svoj národ priamo.

Neskôr sa dovtípia, že najvhodnejší variant je požieranie za vodopádom pekných, vznešených slov.

Z obrazoviek sa začnú rinúť potoky sľubov, nadšených slov o slobode a rovnosti. Dravci sa nechystajú sľuby plniť. Používajú ich iba prostriedok k urýchleniu prijímania „potravy“.

Pod maskou vzletných slov sa tlačia na kľúčové miesta v spoločnosti, aby mohli čo najrýchlejšie požierať vlastných. Každoročne naberajú sily, stávajú sa mocnejší a nebezpečnejší. Najväčším nebezpečenstvom je to, že sa naoko neodlišujú od zdravých členov spoločnosti. Naučia sa maskovať, takže vyzerajú lepšie, ako ich čestní spolubratia. Ak ich ale nepočúvame a všímame si, čo robia, ľahko poznáme podstatu týchto tvorov. Všetka sila ich umu a vôle je sústredená v úzko egoistickom priestore. Odučili sa myslieť v kategóriách spoločnosti a štátu. Myslia iba na seba a vlastné výhody. Kŕmia sa svojimi spolubratmi presne tak, ako to robia krysožrúty.

Je ich veľa, neuveriteľne sa rozmnožili a ich kvantita stále rastie. Rozdelili sa na malých a veľkých, krajinu si podelili na „lovecké revíry“ - miesta poľovania a kŕmenia. Malé krysy sa začlenili do kriminálneho sektoru uvažujúc spôsobom: aha, leží opilec, vo vrecku má peniaze, niekto mu ich zoberie, tak prečo nie ja? A potichu zoberie. Neskôr zoberie pripitému s vysvetlením: aj tak by ich prepil a ja potrebujem na správnu vec. Potom prišiel na myšlienku, že peniaze pre všetkých nestačia, všetci žijú zle, tak nech prežije silnejší. A ešte neskôr si vyhliadne obeť, tresne po hlave a olúpi.

Vo svete bez mravnosti proti logike takýchto postupov niet čo namietnuť!

U podnikateľa oná logika splodila najprv myšlienku, že človeka možno prepustiť, vyhodiť na ulicu: ak ho nevyhodím, zruinujem sa, on sa aj tak ocitne na dlažbe a ja s ním. Keďže sa tam ocitne v každom prípade, tak radšej bezo mňa. A prepustil ho. Potom prišla druhá etapa myšlienkového pochodu: nech pracuje a mzdu platiť nemusím. Inak prídem na mizinu a všetci budú na ulici. Takto sa aspoň podnik zachová.

A začalo sa cielené nevyplácanie miezd.

Tretia etapa: podnikateľ vedome vyrába zdraviu škodlivú produkciu s myšlienkou: ak budem uvažovať o osude neznámych ľudí, zbankrotujem, nech sami myslia na seba.

Pracovníci, jeho spolubratia, neboli pre neho ničím iným, ako teplým, živým mäsom, ktoré mu samo lezie do hrdla.

Analogicky začali premýšľať politici.

Prvý zlom mravnosti: sľuby, ktorých splnenie je nereálne s jediným cieľom – následným požieraním slabších. Logika: ak nebudem sľubovať hory-doly, nezvolia ma, zvolia iného, horšieho, ako som ja, ktorý sľubuje, čo duša ráči. V každom prípade bude spoločnosť oklamaná, prečo by som mal zostať v skupine hlupákov a nie medzi zvolenými? Radšej beriem druhý variant.

Druhá etapa zlomu mravnosti je požieranie položivých spolubratov, obchodovanie miestami vo vlastnej strane. Logika je tiež zrozumiteľná: na voľby idú peniaze, ak sa budem tváriť ako naivka, peniaze zoberú konkurenti. Niekto ich napokon zoberie a bude zvolený. Je to nevyhnutné, tak radšej ich zoberiem ja ako niekto iný.

Tretia etapa: požieranie živého, zdravého spolubrata – lobovanie zákonov, viditeľne škodlivých pre spoločnosť. Opäť sa stáva logické: ak sa odmietnem zúčastniť na priamom okradnutí spoločnosti, olúpia ju iní, ľudožrútsky zákon aj tak pretlačia. Aký rozdiel je v tom, kto to urobí? Radšej sa zapojím.

Politický verejný sektor dnes predstavuje spoločenstvo “krýs” poslednej etapy. Nič im nie je sväté, nič osobné, iba biznis. Rozbehnutý vlak sa nemôže zastaviť. Bude zdokonaľovať techniku jazdy, riadiac sa racionálnou logikou.

Štátnym úradníkom pomocou tejto logiky tiež postupne zlomili mravnosť. Spočiatku boli viacerí rozpačití, keď im začali ponúkať peniaze. Staré zažité pravidlo, že je to podlé, ešte fungovalo. Potom zamenili slovo “úplatok”, aby sa odstránil reflex na nepekný pojem a proces sa pohol. Úplatky teraz neberie nikto. Dnes sú účastiny, vklady, podiely...

Takže už nie sú zlodeji, ale vážení členovia spoločnosti, využívajúci hranice možností. Odohrala sa strašná vec: po umlčaní výhrad, potichu, pred zrakom spoločnosti to bolo legalizované! Človek začal obchodovať so svojou cťou. Spoločnosť mu zverila štátne prostriedky a on ich za účastiny, vklady, podiely začal rozdávať dravcom.

Poriadna žena odmietne styk za peniaze. Úradníci konzumnej spoločnosti obchodujúci so spoločenskými prostriedkami, klesli nižšie ako prostitútky. Tie ponúkajú za peniaze svoj majetok – svoje telo, ale úradníci cudzie! A všeobecne sa to nazýva “tvorivý prístup k životu”.

V určitej etape, keď sa v administratíve otvoril trh s vlastnými pravidlami a cenami vznikol návrh, že treba nejako uzákoniť spreneveru, korupciu a zároveň i prostitúciu. Lebo – aj tak všetci vedia, že sú to javy existujúce. Ak aj legalizácia týchto nebezpečných a škodlivých javov bola v prvom momente zamietnutá, proces rozkladu pokračuje. Prax totiž potvrdzuje, že ak v spoločnosti jestvuje čosi, čo zapustilo korene, nič nemôže zabrániť, aby to bolo raz uzákonené.

Ak niečo neprekazí postupujúci proces, v dohľadnej dobe uvidíme, o čom sa nám dodnes ani nesnívalo. Všetko sa bude predávať a kupovať. Čo sa nedá predať, zmizne. Napríklad svedomie, pretože v momente predaja sa vyparí.

Zlom mravnosti štátneho úradníka má tiež svoje etapy. Prvá – ponúknu mu “všimné” ako vďačnosť za legálnu, ale urýchlenú prácu. Druhá – ponúkli mu “zožrať položivého” – požiadali splniť dvojzmyselnú objednávku. Napr. pretlačiť do rozpočtu financovanie nejakej školy a z vyčlenenej sumy si zobrať podiel. Logika: odmietneš, bude súhlasiť iný. Takto zarobíš, aj deti budú mať osoh.

Tretia – “požieranie živých a zdravých”.

Pod šľachetne vyzerajúcim návrhom sa navrhne ukradnúť napríklad z peňazí, určených pre chorých. Schéma je na pohľad veľmi ušľachtilá. Informovaní ľudia však chápu – nezoberieš ty, iný sa priplichtí. Lepšie neurobíš nikomu, rozpočet skrátia a ty zostaneš hlupákom.

“Krysí králi”, úspešne absolvujúci všetky etapy a pochopiaci racionálnu logiku, sú vypustení do spoločnosti. Chápu svoj národ ako potravu, ktorá sa im zapáčila a začnú prejavovať vlastnú iniciatívu. Chuť rastie, technika sa zdokonaľuje, “krysy” sa združujú do čried, medzi ktorými vzniká konkurencia. Členovia čriedy však nepovažujú podielnikov za svojich. “Svojich” v čriede principiálne niet. Sú iba partneri, pomáhajúci si navzájom požierať spolubratov. Akonáhle jeden z nich oslabne, okamžite ho požierajú bývalí partneri. Ani nie bývalí, žerúci a požieraní zostávajú naďalej partnermi.

Kultivuje sa nová morálka: nemáš sa čo na mňa hnevať, tvojou chybou je, že si zoslabol. Ja som to iba využil. Hovorí sa tomu “biznis”, plodiaci novú logiku. Partnerstvo skĺzlo do požierania slabšieho, nech je to ktokoľvek, hoci i rodný brat. “Krysy” zostávajú doživotnými partnermi – do smrti... Ak zoslabnutý partner, hoci i uhryznutý, stihne utiecť, začne osočovať “krysích kráľov” a vynášať spor “ z domu”, dúfa, že sa mu podarí zaujať predošlé miesto.

Niekomu sa to i podarí, príjmu ho späť “do náruče”, ako by sa nič nestalo. No a čo, chceli ho zožrať a on sa nedal. Teraz sedia spolu a premýšľajú, kto bude ďalší, sledujú jeden druhého, kto skôr zoslabne, aby si “potravu” privlastnil silnejší. Brzdiacim faktorom je pripravenosť oboch zožrať sa navzájom.

Predložený obraz je iba bledou kópiou súčasných mravov. Pokiaľ ľudia berú vážne deklarované slová o slobode, šťastí a rovnosti, pokiaľ fungujú ako volebný lektorát, alebo sa zúčastňujú farebných revolúcií, sami, hoci to väčšinou nechápu, vytvárajú a podporujú systém plodiaci “krysích kráľov”.

Jedni dnes požierajú druhých. Priamo alebo podvodom. Technológia je druhoradá. Rozhodujúce je, že ide o otvorené ľudožrútstvo. Tí, ktorí ho riadia, sa sami nemáčajú v krvi. Priame sa vykonáva na nižšej úrovni. “Horní” ho len sprostredkúvajú v miere, o ktorej máme iba slabú predstavu.

Bohatstvo získané týmito tvormi predstavuje cudzí žiaľ, trápenie, nezriedka i smrť. Ak sa mastné “krysy” lesknú, niekto obyčajne prišiel o život. Že prišli slabí len o peňaženky, je iba zdanie.

Tieto procesy spôsobujú vymieranie slabých členov spoločnosti. Potvrdiť to nie je zložité: pozrite krivky pôrodnosti a úmrtnosti. Pod vládou “krysích kráľov” vymierame. Nemožno obviňovať ľudí, že nedokážu spájať korupciu, rozvrat a neprincipiálnosť “kráľov” s osobným žiaľom, vlastnými problémami. Reťaz od príčiny k dôsledku je príliš dlhá. Intuitívne cítia, že ich ohlupujú, ale – kde, ako...

Na to, aby silní slabých chránili, je potrebná morálna, človečenská elita. Niet zodpovednosti bez vopred vymedzeného trestu. Situáciu treba urýchlene riešiť prijatím zákona o zodpovednosti riadiacich činiteľov. Niet zodpovednosti bez vopred určeného trestu. A, samozrejme, riadiacich činiteľov a úradníkov treba triediť podľa toho, či majú svedomie a človečenskú psychiku.

Prevzaté: Preklad Dagmara Bollová